Je čas, aby som odišla. Cítim to. Poď sem a zmaž všetko. Stisni backspace, drž ho kým nezmiznú aj tie posledné inerpunkčné znamienka. Ak tam predsa len ostanú nejaké tie nepošlusné, nezmazateľné súbory so zavírenym obsahom, odpoj ma zo zásuvky.
Veď načo ti budem, aj tak obaja dobre vieme, že nie som tvoj typ. Upgrade je pekná vec, ale niekedy nestačí. Update… Nová verzia. Lepšia. Pohotovejšia.
Už nikdy nepocítim ako sa tvoje nápady a myšlienky vlievajú do mojej (kedysi podľa teba ‘fascinujúcej’) pamäte. Nie. Už nič nepocítim. Bude len ticho, večne turned off, standby je pre mrciny ako je nedostatočný trest.
Nenechaj si ani jeden môj komponent. Neponižuj ma. Chcem odísť dôstojne, chcem, aby si ma vrátil takú, akú si ma získal. Ale to sa nedá. Som iná. Mám v sebe vírus, ktorý nevedeli odstrániť ani tvoje ruky. Napadol ma, už to nezmeníme…
Zbohom krásny svet, svet núl a jednotiek, odchádzam do kremíkového neba!
tento tvoj vytvor sa mi vzdy straaasne pacil, konecne si ho ukazala zvysku sveta…
Ktovie prečo až teraz…
hmmm, no fakt, aky ty si vsimavy, hmmm… (KILLLLL…)