Slnko prave vychadzalo na zapade, nad hlavami im horela polarna ziara a juzny kriz.

Pozrela sa do dialky a na chrbte sa jej zjezili pierka. Stulila sa pred rannym vetrom a blizsie si k sebe pritisla Skima, svojho syna.

Sneh sa naokolo trblietal, v mori na obzore sa mihla plutva kosatky, ale Ona iba cakala.

Unavovalo ju to. Nic nejedla, lad bol chladnejsi a chladnejsi, Skimo coraz neposednejsi.

Podla ich starych tradicii sa dieta nesmelo dotknut zeme, az kym nepride On a nevezme zodpovednost na seba. Inak zomrie. Preto matky celeho rodu nosievali svoje rastuce mladata blizko seba a zohrievaju ich svojim dychom. Nikdy v celej kolonii sa nestalo, aby sa jednej matke narodilo viac potomstva. A oni potrebovali novu krv, novu generaciu, ktora prevezme ulohu danu pred tisicrociami: putovat vzdy na juh, za povestnou Ladovou sfingou.

Tradovalo sa, ze ju najde jedine ten, kto porazi Ladoveho medveda, ale nezabije ho, skroti ho, ale nezlomi. A bude mat slnko v ociach.

To rozpravali stari mladym a mladi hladeli na slnko, ucili sa spoznavat stopy medvedov a plavat v mori plnom kosatiek.

Kotuc na oblohe vystupil vyssie a Ona tazkopadne odvratila hlavu, privrela oci a tak oddychovala od oslepujuceho snehu a azuroveho mora.

Skim, ako dieta nepoznajuce vietor a dazd, sa nepokojne mrvil v jej lone.

Prisiel On. Otec. Prebral zodpovednost na svoje plecia, pod svoje kridla, do svojho lona. Doniesol jedlo a Ona sa s nim podelila o radost zo syna, o chladne noci a o strach z tienov, co dennodenne prelietavali ponad koloniu.

Boli rodina ako stvoky okolo nich, ale predsa ina. Skim nebol ako ostatni.

Raz sa nevratila z mora. Od kosatiek bol na cas pokoj a kolonia putovala dalej do vnutrozemia, prec od krvavych utesovych skal.

Ostali sami. Skim bol stale prilis maly, aby vladal kracat po snehu bez pomoci.

Naucil sa rozpoznavat zadnu labu medveda od prednej.

Zacalo sa sepkat o Skimovej zvlastnosti. Nebal sa ladu a doakzal vycitit medvediu pritomnost. Nerozpraval, ale mal dobre oci. Zlte. To udivovalo najviac a aj On zacinal rozmyslat o starych legendach. No zima bola tuha a nechcel, aby sa jeho syn stal dalsou obetou maelstromu pri potulkach na pobrezie alebo aby skutocne stretol Ladoveho medveda.

Jedneho dna Skim zmizol. Fukalo z juhu a navialo dva a pol metra snehu. Kolonia musela zastat. On nemal dost sil sa vzopriet vacsine a rezignoval. V tu noc osivel.

Vichrica trvala tri tyzdne, prisli o stvrtinu deti a pri pomalom pohybe stale vpred za sebou zanechavali kopceky navrsene zo snehu. Podlahol aj On. Skim sa nevratil a aj jeho rovesnici uz zabudali na dobre zlte oci.

Par tyzdnov po Storocnom vetre nasli stopy. Koloniou prebehla vlna vzrusenia. Boli to slapaje Ladoveho medveda, vedeli to, bolo to z nich citit. Ovalne vankusiky sa do makkeho snehu zabarali az na lad a pazury za sebou nechavali skrabance. Siel pomaly, ciara stop bola usecna, rovna a niekam smerovala. Starejsi na seba pozreli. Na juh.

Po niekolkych dnoch sa ku stopam pridali dalsie. Mensie, lahsie, stopy jedneho z nich. Skim prezil a hladal Ladoveho medveda.

Prichadzali ku Kryhovym horam, blizila sa polarna noc, cas Hviezdneho dievcata, ktoremu podla legiend poskytli hory ukryt pred snehovou burkou.

Na predhori sa stopy zosuladili, medvedie boli drobnejsie, snura druhych stop zas vyrovnanejsia a pretiahnuta. Vodca kolonie vedel, ze ich najdu coskoro. Len nerozumel, ze sneh ostava biely a nie cerveny. Ale Skim bol vzdy vynimocny.

Objavili ich v predvecer rovnodennosti. Ladovy medved spal so Skimom po boku. Mlada, ktore dokazalo svojou nevinnostou nieco vynimocne. Tucniak so slnkom v ociach, ktory porazil medveda, ale nezabil ho, skrotil, ale nezlomil.

Kolonia tucniakov sa dalej mlcky vydala na juh.

******

tak, je tam kvantum nelogickosti a aluzii, kto najde aspon pat, ma poxvalu;]. ps mam zlte oci;]

Pridané dňa od divozienka
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

8 Responses to

  1. Gnaag povedal:

    Tu mi už vadí absencia diakritiky. U básní sa dalo považovať za prostriedok vyjadrenia sa. Tu mi to veľmi vadí. Je to zaujímavé, no akosi… Neviem…

  2. divozienka povedal:

    co uz

  3. biron povedal:

    heh tak mne nevadi diakritika ved vies….:)))
    strasna haluska a najviac ma prekvapilo ze to bolo o tucniakoch:) co mi pripomina jednu moju vec ktoru si citala a tam je taky komentar od skafa-ze ladovy medved a tucniak sa nikdy nestretnu…no haluz no:)
    len je pravda ze mas tam par nelogickosti sem tam som aj v texte tapal ze kto co vlastne ale vysiel som nejak z toho…

  4. divozienka povedal:

    tak tie nelogickosti..od toho spominaneho medved ladovy plus tucniak, cez aluziu na ladovu sfingu od julesa verna, tyrkysove arkticke more, po meno Skim..nanuk Eskimo;]..al ediki no;]

  5. Jerg povedal:

    Je to pekné. Či tam je alebo nie je diakritika je pre mňa úplne nepodstatné – doteraz som si myslel, že na umení je dôležitejší ten pocit ktorý zanecháva. A tento text vo mne dobrý pocit zanechal. Možno by mohlo byť zaujímavejšie inak vyriešiť stretnutie Skima s medveďom (medveď zachráni Skima – čím sa naplní veštba?). Polívka povedal že kritik hovorí ako by to robil keby to vedel. Ja to neviem, ale Ty to chvalabohu vieš.

  6. divozienka povedal:

    mhmhm ahoj jerg;]ono ten zaver som uz nevedela dokopat, cele to malo byt len pocit ako vravis..a logickost mi tam vobec nexybala;]ale diki

  7. hodpatkany povedal:

    Wau.. nelogickosti? Mne to chvilami prislo ako rozpravka, takze to by bolo fajn… Keby to bolo podane trosku jednoduchsim stylom tak to citam mojim hmm detom nie, sesternici a bratrancovi…
    Zviertka rules…
    A este tucniaky.. dala si mi ideu.. idem citat o tucniakoch. dik! a dobre to je.
    myslim, teda pisem! gut, fantazija, mas u mna hviezdicku* ale trosku mensiu jak za FUKA..

  8. divozienka povedal:

    som rada..ved vies;]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *