Slnko prave vychadzalo na zapade, nad hlavami im horela polarna ziara a juzny kriz.
Pozrela sa do dialky a na chrbte sa jej zjezili pierka. Stulila sa pred rannym vetrom a blizsie si k sebe pritisla Skima, svojho syna.
Sneh sa naokolo trblietal, v mori na obzore sa mihla plutva kosatky, ale Ona iba cakala.
Unavovalo ju to. Nic nejedla, lad bol chladnejsi a chladnejsi, Skimo coraz neposednejsi.
–
Podla ich starych tradicii sa dieta nesmelo dotknut zeme, az kym nepride On a nevezme zodpovednost na seba. Inak zomrie. Preto matky celeho rodu nosievali svoje rastuce mladata blizko seba a zohrievaju ich svojim dychom. Nikdy v celej kolonii sa nestalo, aby sa jednej matke narodilo viac potomstva. A oni potrebovali novu krv, novu generaciu, ktora prevezme ulohu danu pred tisicrociami: putovat vzdy na juh, za povestnou Ladovou sfingou.
Tradovalo sa, ze ju najde jedine ten, kto porazi Ladoveho medveda, ale nezabije ho, skroti ho, ale nezlomi. A bude mat slnko v ociach.
To rozpravali stari mladym a mladi hladeli na slnko, ucili sa spoznavat stopy medvedov a plavat v mori plnom kosatiek.
–
Kotuc na oblohe vystupil vyssie a Ona tazkopadne odvratila hlavu, privrela oci a tak oddychovala od oslepujuceho snehu a azuroveho mora.
Skim, ako dieta nepoznajuce vietor a dazd, sa nepokojne mrvil v jej lone.
–
Prisiel On. Otec. Prebral zodpovednost na svoje plecia, pod svoje kridla, do svojho lona. Doniesol jedlo a Ona sa s nim podelila o radost zo syna, o chladne noci a o strach z tienov, co dennodenne prelietavali ponad koloniu.
Boli rodina ako stvoky okolo nich, ale predsa ina. Skim nebol ako ostatni.
–
Raz sa nevratila z mora. Od kosatiek bol na cas pokoj a kolonia putovala dalej do vnutrozemia, prec od krvavych utesovych skal.
–
Ostali sami. Skim bol stale prilis maly, aby vladal kracat po snehu bez pomoci.
Naucil sa rozpoznavat zadnu labu medveda od prednej.
–
Zacalo sa sepkat o Skimovej zvlastnosti. Nebal sa ladu a doakzal vycitit medvediu pritomnost. Nerozpraval, ale mal dobre oci. Zlte. To udivovalo najviac a aj On zacinal rozmyslat o starych legendach. No zima bola tuha a nechcel, aby sa jeho syn stal dalsou obetou maelstromu pri potulkach na pobrezie alebo aby skutocne stretol Ladoveho medveda.
–
Jedneho dna Skim zmizol. Fukalo z juhu a navialo dva a pol metra snehu. Kolonia musela zastat. On nemal dost sil sa vzopriet vacsine a rezignoval. V tu noc osivel.
–
Vichrica trvala tri tyzdne, prisli o stvrtinu deti a pri pomalom pohybe stale vpred za sebou zanechavali kopceky navrsene zo snehu. Podlahol aj On. Skim sa nevratil a aj jeho rovesnici uz zabudali na dobre zlte oci.
–
Par tyzdnov po Storocnom vetre nasli stopy. Koloniou prebehla vlna vzrusenia. Boli to slapaje Ladoveho medveda, vedeli to, bolo to z nich citit. Ovalne vankusiky sa do makkeho snehu zabarali az na lad a pazury za sebou nechavali skrabance. Siel pomaly, ciara stop bola usecna, rovna a niekam smerovala. Starejsi na seba pozreli. Na juh.
–
Po niekolkych dnoch sa ku stopam pridali dalsie. Mensie, lahsie, stopy jedneho z nich. Skim prezil a hladal Ladoveho medveda.
–
Prichadzali ku Kryhovym horam, blizila sa polarna noc, cas Hviezdneho dievcata, ktoremu podla legiend poskytli hory ukryt pred snehovou burkou.
–
Na predhori sa stopy zosuladili, medvedie boli drobnejsie, snura druhych stop zas vyrovnanejsia a pretiahnuta. Vodca kolonie vedel, ze ich najdu coskoro. Len nerozumel, ze sneh ostava biely a nie cerveny. Ale Skim bol vzdy vynimocny.
–
Objavili ich v predvecer rovnodennosti. Ladovy medved spal so Skimom po boku. Mlada, ktore dokazalo svojou nevinnostou nieco vynimocne. Tucniak so slnkom v ociach, ktory porazil medveda, ale nezabil ho, skrotil, ale nezlomil.
Kolonia tucniakov sa dalej mlcky vydala na juh.
******
tak, je tam kvantum nelogickosti a aluzii, kto najde aspon pat, ma poxvalu;]. ps mam zlte oci;]
Tu mi už vadí absencia diakritiky. U básní sa dalo považovať za prostriedok vyjadrenia sa. Tu mi to veľmi vadí. Je to zaujímavé, no akosi… Neviem…
co uz
heh tak mne nevadi diakritika ved vies….:)))
strasna haluska a najviac ma prekvapilo ze to bolo o tucniakoch:) co mi pripomina jednu moju vec ktoru si citala a tam je taky komentar od skafa-ze ladovy medved a tucniak sa nikdy nestretnu…no haluz no:)
len je pravda ze mas tam par nelogickosti sem tam som aj v texte tapal ze kto co vlastne ale vysiel som nejak z toho…
tak tie nelogickosti..od toho spominaneho medved ladovy plus tucniak, cez aluziu na ladovu sfingu od julesa verna, tyrkysove arkticke more, po meno Skim..nanuk Eskimo;]..al ediki no;]
Je to pekné. Či tam je alebo nie je diakritika je pre mňa úplne nepodstatné – doteraz som si myslel, že na umení je dôležitejší ten pocit ktorý zanecháva. A tento text vo mne dobrý pocit zanechal. Možno by mohlo byť zaujímavejšie inak vyriešiť stretnutie Skima s medveďom (medveď zachráni Skima – čím sa naplní veštba?). Polívka povedal že kritik hovorí ako by to robil keby to vedel. Ja to neviem, ale Ty to chvalabohu vieš.
mhmhm ahoj jerg;]ono ten zaver som uz nevedela dokopat, cele to malo byt len pocit ako vravis..a logickost mi tam vobec nexybala;]ale diki
Wau.. nelogickosti? Mne to chvilami prislo ako rozpravka, takze to by bolo fajn… Keby to bolo podane trosku jednoduchsim stylom tak to citam mojim hmm detom nie, sesternici a bratrancovi…
Zviertka rules…
A este tucniaky.. dala si mi ideu.. idem citat o tucniakoch. dik! a dobre to je.
myslim, teda pisem! gut, fantazija, mas u mna hviezdicku* ale trosku mensiu jak za FUKA..
som rada..ved vies;]