A čo tak v utorok?

A: A potom sme boli v kine. Madagaskar. Nie sú tie tučniaky milé?
B: Neviem, ešte som to nevidela.
A: Vážne? Tak to si určite pozri. Určite choď. Je to super. Oni tam normálne…
B: Počkaj, veď dej mi nehovor. Chcem si to pozrieť.
A: Prepáč, ale fakt choď.
B: Čo ste robili potom?
A: No potom ma ešte zobral do baru. Normálne ma pozval. Sa asi hanbil za to minule.
B: Hej, spomínala si. Normálne trapas.
A: Veď vravím. A dnes… Normálne kúpil víno. Celú fľašu.
B: Celú fľašu?
A: Normálne celú. Jasné, že som si dala len tak… pohárik. A tú fľašu sme tam nechalo. Mala si vidieť tých čašníkov. Že: „Zabalíme vám je?“ a Jano na to: „Nemusíte.“ Chápeš? Že: „Nemusíte.“
B: Wow! To mne minule kúpil iba bagetu. Ale zase potom so mnou…
A: Čo s tebou, ale čo so mnou potom?

…

B: Ach. Už aby bol piatok.
A: Vidíš. To som chcela. Ja tú ďalšiu stredu nemôžem. Nemohla by si….
B: Ale my už máme na piatok lístky do divadla.
A: Ahá… a na čo idete? My sme sa mali ísť korčuľovať.
B: Na Mrázika a korčuľovať neviem. Prepáč. Skús Lenku, ona vravela…
A: Pondelok mám tiež plný. Ja by som mohla asi iba v sobotu, ale vieš…
B: Hej. Iveta sa nedá. A čo tak v nedeľu? Stanka to minule ukecala, mohla by si…
A: Nie. Vieš, že to nemá rád. Určite by bol celý večer nervózny. Nič by z toho nebolo. A vôbec… Túto nedeľu hrajú o pohár. To sa na to radšej úplne…
B: No hej, ale to on tiež…
A: Viem. Keby Iveta nebola taká…
B: Krava! Moja reč. Mne vravel, že sa s ňou rozvedie a…
A: A nič. Aj mne to hovoril. Ale, že ona by chcela…
B: Vravím, že je krava.
A: Nechaj tak. Nekazme si deň Čo hovoríš na tie jeho nové topánky?
B: Topánky? Jasné. No proste katastrofa. To ich má určite od Ivety, čo?
A: Nie, od Zuzky.
B: Zuzka? A s ňou by si sa nemohla?
A: Nie, ani vo štvrtok nemôžem.
B: A prečo vlastne nemôžeš?
A: No v pondelok mám Lukáša, vo štvrtok Fera a na tú stredu som sa vymenila s Oľgou u Viktora. Veď vieš…