Aj tak…

Reštrikcie života.

Záhyby kolena,

v ktorých je tma.

Ničotou obostreté svetlo,

v ktorom som ja.

 

Vlastizrada národa a človeka,

ktorý v ňom je.

Moralista som ja,

ale hajzel je ten,

čo prizerá sa,

ako ten druhý

hnije.

 

Ale, ale prestaňme prosím!

Neplodné sentencie,

neškodné,

síce slnečné,

ale nasypať si múku na dlaň,

spraviť koláč,

to všetko v nás mechanicky žije.

 

Pridané dňa od ludvik
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

2 Responses to Aj tak…

  1. hodpatkany povedal:

    niekto upustil od rymov…
    chyba mi tam obraznost… a ked mi ta chyba tak mi je lahostajna.. sorry

  2. ludvik povedal:

    Mas pravdu, aj som ju chcel stiahnut spät, ale neviem teraz, či to robi admin, alebo ja to tu nejako mam…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *