AmELia…

Keď svetlo zhasne
Šepkám ti ticho
Polohlasne
Aj tak vidím tvoju jamku v líci
Kútiky sa ti zdvihli
Odrazy polnočných snov
Sa ti v očiach mihli
Zatvár sa ešte chvíľu tak
Áno, presne tak
A ja nemám slov
Nie je to môj výmysel
Je to spriaznená duša
Ktorá žije na Ostrove
Ostrove mojich snov

Pridané dňa od branio
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

3 odpovede na AmELia…

  1. zinc ointment povedal:

    ja ti neviem… ale take dost tuctove mi to prislo… ako chapem, viazu sa ti k tomu pocity… ved aj mne:) – som precitala, usmiala sa a zhodnotila 🙂

  2. Gnaag povedal:

    Asi tentokrát budem musieť teoreticky súhlasiť s zinc, ale…

    Ale keďže v ľúbostných výtvoroch zásadne nekomentujem tému, tak to nie je vôbec zlé. Celkom príjemne sa to čítalo, no nápad s ostrovom snov a s výmyslom je naozaj tuctový.

  3. zinfa povedal:

    mne sa paci 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *