Už stačí, ako všetci vravia: „Všetko má svoj čas!“
Len nech prídu, len nech skúsia, nech to vidia, aký je to ďas,
Keď SÁM človek sníva, ako s niekým je
Aspoň chvíľu… … Nikdy ten sen neprejde…

Ty máš všetko, čo hľadám ja –
- krásne srdce, hlas i tvár.
Tak príď a staň sa mojou záchranou!
Niekde tu už musíš byť!
Zdvihni hlavu, chcem ťa objaviť!
Tak príď a staň sa mojou zázračnou!

Už sa teším, ako jasne poviem: „Mám ťa rád!
Už nie som cudzí, žiadny známy, ani večný kamarát.
Som ten, ktorý láskou šalie a chce teba len!“
A ty dodáš: „… a si môj splnený sen.“

Práve končí ranná hmla
A ľudstvo na mňa zazerá.
Tak príď a sprav ma tým, kým chcem sa stať!
V duchu tvoju jemnú ruku
Nežne držím a zohrievam.
Tak príď a tvoje je, čo chceš si vziať!

Už ťa vidím a nech mi všetci vravia „tamten tam“,
Idem k tebe a každým krokom viac ťa mám.
Posvätná si, krásna, jasná, ako zázračný deň,
Ktorý žije iba pre nás a nie my preň!

Keď sa štyri ruky spoja,
Oči krásne postretnú,
Príde láska, ani volať ju netreba.
Slová skončia skôr, než začnú –
- tým jasne značia lásku značnú,
Jednosmerný lístok do neba.

Už to vidím, ako všetci vravia: „Čo to zase máš?!“
Len nech prídu, nech sa bavia, nech vidia, čo si vlastne zač:
Moja láska, ľudský anjel, tá, o ktorej snívam snáď
Už roky… Chcem ťa ľúbiť, nie sa na to iba hrať!

…
Sen sa končí, musíš ísť…
No miesto v srdci ostáva!
Tak príď a staň sa, prosím, skutočnou!

Už mi ide na nervy
Celá módna romantika:
Žiadne konce, šťastné páry, …
Kde to vlastne všetko vzniká?
Všetci revú od radosti,
Bozkajú sa, milujú, …
A mne aj keby praskli kosti, tak radšej ostaneme kamaráti,
lebo to predsa viac ako taká blbá láska, však, Ambreiko?

Je mi zle, tak čo mám robiť?
Mám sa na to vyprdnúť?
Keď ja, malý hlupák s veľkým srdcom,
Proste neviem zabudnúť!
Neviem, nechcem, nemôžem,
Je už v ňom a hotovo!
Sám som ju tam hlúpo pustil,
Ale sa do toho jej nedostanem, lebo vraj si ma nevie takto predstaviť…

A ešte lepšie, keď mi povie,
Že sme obaja voľní – na tom rovnako.
No hej, až na to, že ja TI ležím pri nohách
A ty MNE lietaš v oblakoch!
Dúfam, že sa čuduješ.
Čítaš to a kukáš jak puk?
Fakt ťa tak strašne milujem?
Ta hej, šak ináč by som nenapísal celé toto…
…žiadny rytmus, chabý rým, mŕtvy rozum, aj myšlienka nejako uniká…
…to, čo v básňach nebirujem!!!
=16.11.2006=

Netuší, že sedí sám,
V hlave sa s ňou rozpráva.
Gitara, ten krásny chrám,
Srdce ladí, dohráva.
Túži spievať, lásku dať,
Hoci hlas má nevhodný,
No bojí sa milovať,
Ísť na chodník neschodný.
Vždy len plakal pre ten cit,
Vždy ho cítil úprimne,
V srdci ostal prázdny byt
Keď len šepol: „Buď pri mne!“
Teraz vidí v okne dážď,
Srdce slzy prevarí.
Chcel by zobrať pršiplášť,
Prísť k nej, hladiť po tvári.

Netuší to celý dom,
Aká je len nervózna.
Poznajú ten starý strom,
Pod nim chcú to rozpoznať,
Ako chutí prvý bozk,
Čistá láska nebeská
Horúca jak vrelý vosk,
Až to dušou zatrieska.
Zatiaľ je to iba v snoch
Oboch srdcí nesmelých.
Ničí ich to obidvoch.
Chcem, aby to vedeli!
Chce jej to už povedať,
Konečne tam za ňou prísť,
No bojí sa vôbec vstať
A podstúpiť ten veľký risk.

Čo keď budeš ďalšia z tých,
Čo mi srdce skrčili?
A vo vetre už len tvoj dych
Mi povie, že sme skončili.
Priatelia sme istotne,
Radšej nech je stále tak.
Radšej nie som úprimný,
Nech neklopím svoj smutný zrak,
Keď na ulici stretneme sa,
Prehodíme: „Čau!“ „Ahoj!
Inam vedie tvoja cesta.“
To by bol fakt márny boj.
Radšej zahrám D#m, G,
Mlčať budem zámerne.
Stratiť by ťa bolo zlé,
Objať – 100x nádherné…

Tak sa domov dovlečieš
A už tušíš, čo ti je.
V mrákotách sa prezlečieš
A pár sĺz rozleješ,
V prázdnej izbe zasvietiš
A ľahneš ako v tmách,
Tak si prečítaš tie písmená,
Čo ti písal, keď už nechcel byť sám,
Iba ak s tebou…

…sám,
Dlho sníval, že ťa bude mať v náručí.
A teraz tam
Sám seba klame, že už ťa nechce,
Aj tak mu stále nedáš spať.

Ráno vstávať nemusíš,
Veď aj tak si nespala.
‘dané slová nezrušíš,
Sama na seba si sa hnevala
A ešte že je sobota,
Že takto nemusíš ísť von,
Tak sa aspoň skúšaš presvedčiť,
Že za to všetko môže iba on,
Hoci vieš, že si za to môžeš komplet

…sama,
To on dlho sníval, že ťa bude mať v náručí!
A teraz tam
Sám seba klame, že ťa už nechce,
Aj tak mu stále nedáš spať.