Tú skazu, čo sa na nás valí
Tú čo sme často ignorovali…
Tú skazu, ktorú spôsobili
Oni sami…

Oni sami!
Medzi nami!
Spôsobili chaos, des
ako včera tak aj dnes…
Celý život zle len robia
je normálna tato doba?

Sú to hnusní, pokryteckí
obyčajní ľudia svetskí…
Ako môžu s nami žiť,
keď nevedia ani vyť?

Nechápem!
Svet bol krásny
Možno ešte je,
ale už dlho nie…

Táto krutá pravda života
vždy mi hlavu zamotá…

Prichádza tmavá a temná noc
s nocou prikradne sa kríza…
v sne vracajú sa spomienky na mladosť
mladosť pekná a slnečná
s rokmi je to bieda…

Poháre bezodné
leje sa z nich jed
popíjam pri stole
kde nikoho niet…

Ráno môjho života sa skončilo
už dávno mi odbilo!
došlo mi neskoro
že bolo priskoro
na všetky hlúposti
v stave opilosti…

a tak ďalej iba blúdim…

utápam sa v samote
oceáne mŕtvych duší
je to zlé…

Raj na dosah ruky
diabol ma pokúša
prosím ruku osudu o pomoc
ale vôkol iba temná noc

a tak ďalej blúdim…

chce sa mi plakať, kričať
činiť zlo, ktoré ma ovládlo
takto to nejde
cesta zarúbaná…

nič nie je horšie
ako kráčať preč od raja
nesmie to vyhrať
tá samota
ktorá nás mnohých ovláda…

hľadám sa, neviem sa nájsť
tma ma pohltila
svetlo zavrelo brány
ostal som sám ako tie vrany
uf….
čo to trepem asi som pijaný…