Ak sa pýtam asi to bolo málo.

Čas vraj lieči, zobuť sa už. HALÓ!

Mať tak za sebou svoje starosti a pred sebou len život zo slastí. Ako romantický hrdina v príbehu, mal by som pokoj za svoju snahu. A ako romantický hrdina čo spasí svet, za odmenu dostane milovaný kvet. Ja nie som hrdina, „má prdel je lína“. Mojou odmenou bude až hlina. Ja nespravil som toho veľa pre vzťah, pre iných. Nebol som asi dostatočnou oporou pre tých, čo ma ľúbili.

Snažil som sa dostať druhú šancu v ruke s pasom, tak sa nesprávate k milovaným ale iba k fasom. Nechcel som vidieť koniec mizerný zas, tak som radšej ubral farbu a stiahol jas. Zrazu tam nebol nik a mne zostal iba tik. Keď sa povie meno jej, už nehovoria o mojej. Čas vraj všetko lieči ale ja sa mu asi priečim. Ja čakám kedy sa mu uráči a ON?, nič!, stále je len v práci. Nemá na mňa minútku ale svetu ich dá 60 za hodinu. A tak sedím píšem a viem, že čo je už nevrátim. Nie preto že stroj času nemám, ale preto, že čas ti ani v prítomnosti viacej nedá. Človek by ti možno šancu dal, len či by si o ňu potom všetkom stál?
Neviem.

Mal som rád, ale skončilo to ako pád. Chvíľu bolí veľmi, potom menej a nakoniec i modrina je len farby bledej. Potom zmizne úplne a čo je, je len hlboko vo mňe…

Život mi plynie akosi medzi dňami a ja ani neviem ktorými prstami.
Skončím školu nájdem prácu, možno niečo našetrím. Nájdem ženu splodím syna, v to verím. Nie v lásku nekonečnú a večnú, ale v život a erotiku nočnú.