Ženba kvitne v každom veku

tilka — Wed, 06 Feb 2008 16:00:57 +0000

Hľadanie skutočného šťastia a lásky na pozadí chamtivosti a pretvárky, ideály mladšej generácie v protiklade k ideálom tej staršej a poznanie, že zlé môže byť skutočne aj na niečo dobré. O tom aj o všeličom inom je nové predstavenie – Ženba na doskách Divadla Jonáša Záborského v Prešove.

V réžii Svetozára Sprušanského ožíva príbeh Ivana Podkolesina ako dôchodcu, ktorý si už viac-menej zvykol na život bez manželky a pri pomyslení na sobáš iba pohŕdavo krúti hlavou. No rozum káže jedno a srdce túži po inom. Presne to využije Ivanov prefíkaný synovec Kočkarev pri presviedčaní a urobí z Ivana nápadníka slečny Agáty – staršej panny, ktorej ani v pokročilom veku nie je myšlienka na sobáš cudzia. Z tej sa pomocou podrezaného jazyka dohadzovačky Ireny stáva objekt túžob nejedného „mládenca“ v meste. Irena spolu s Agátinou neterou Arinou usporiada pytačky, kde sa zbehnú skutočne rôznorodí nápadníci. Začínajú sa preteky o Agátinu ruku. Hoci je rozhodovanie spočiatku veľmi ťažké, nakoniec, samozrejme, zvíťazí skutočná láska… Alebo nie?

Vydarené predstavenie sa nanešťastie začína trošku chaotickou scénou. Hlavní hrdinovia Agáta a Ivan sa v nej divákovi predstavujú vo svojom domácom prostredí počas ich klasického ranného „rituálu“. Scénu trošku kazí paralelný pohyb oboch postáv na javisku, keď divák nevie, na koho sa má dívať skôr. Samotná scéna však tento svoj malý formálny nedostatok vyrovná stránkou obsahovou.

„Prešovská Ženba“ má hneď niekoľko výrazných plusov, ktoré ospravedlňujú a ďaleko predčia malé pokĺznutia. A síce „útulne“ riešenú scénu, v ktorej sa odohráva celý dej predstavenia. Tá (zobrazuje byty hlavných hrdinov) pôsobí trefne protipólovo a podčiarkuje ich charaktery. Ďalším pozitívom je nenásilná prítomnosť rýdzo prešovských prvkov. Dodávajú predstaveniu skoro až domácku atmosféru a pritom nepôsobia lacno. V neposlednom rade je Ženba plná skvelých hereckých výkonov predstaviteľov hlavných postáv (Kveta Stražanová, Jožo Stražan), postavy dohadzovačky (Ľudmila Dutková), no hlavne málo obsadzovaného Petra Lejka v úlohe Agátinho temperamentného nápadníka – bývalého námorníka Rečiča.

Klobúk dolu aj pred samotným režisérom, ktorý udržal „pestrofarebnosť“ predstavenia na uzde. Jeho verzia Ženby sa však výrazne odlišuje od Gogoľovho originálu. Svetozár Sprušanský pridal postávam „zopár“ rokov (napríklad Agáta má v pôvodnej verzii nie 72,ale 27 rokov) a celému predstaveniu spomienkový retro nádych, čím podporil komično hry a priblížil ju dnešnému divákovi.

Ženba v podaní „déjézetka“ poskytne výbornú zábavu, kvalitný umelecký zážitok a veľké myšlienky povedané jednoduchými slovami. Tak neseďte doma a до встречи в театре!

Ghetto k2 » tilka

Ženba kvitne v každom veku