Všetko je relatívne. Poznanie skutočnosti sa dá rozdeliť do viacerých etáp. Jára Cimrman zakladal poznanie sveta zásadne na sto percentnom omyle. Z omylu radom implikácii elegantne dokázal, že v podstate nič nevieme, a síce negáciou našich vedomostí vieme všetko. Táto na prvé počutie komplikovaná teória má s praxou omnoho viac spoločného ako by sme si mohli myslieť. Problém je iba v tej záverečnej negácii. Často na ňu už nezostáva čas a my, celkom spokojní s tým, že nič nevieme, povzbudení myšlienkou kto nič nevie nič nerobí a kto nič nerobí nič nepokazí robíme všetko naopak. Platíme dane, vozíme deti do školy, pracujeme od rána do noci a v noci spíme spánkom spravodlivých a žijeme v omyle.

Nemám v pláne niekoho odhovárať od platenia daní. Bol by som isto označený za buriča a anarchistu. Nemám v pláne odhovárať od podpory mládeže pri výpravách za výchovno-vzdelávacím procesom; veď budúcnosť je práve v ich rukách. Dokonca nemám v pláne zbrojiť proti šľachetnej práci ktorú spoločnosť propaguje v radoch nezamestnaných. A búriť sa proti spánku- to by bola proste somarina.

Všetky tieto aktivity spojené so životom sú vo svojej podstate dobré a spoločnosti, ktorá žije v omyle prínosné. Prečo v omyle? Použijem príklad dokonalého omylu, s ktorým sme podľa všetkého spokojný, a síce euroval. Každý človek má vlastnú predstavivosť, ktorá má určité hranice. Viem si predstaviť obyčajné auto. Dokonca si s menšími ťažkosťami viem predstaviť aj sumu ktorú také auto stojí. Možno niektorý z vás už takú kôpku eur v živote videli a stavím sa, že je to príjemný pohľad. Neviem koľko je na svete tých naozaj bohatých ľudí, no jedno viem isto- národné, alebo európske hospodárstvo určite nemá na srdci ani jeden z nich. My, bežní smrteľníci sme odkázaní na Hollywoodske detektívky s kufríkmi napchanými falošnými bankovkami, ktoré aj tak nakoniec únosca nikdy neuvidí. Preto akékoľvek riešenie zahŕňajúce objem peňazí väčší ako je potrebný na prevádzku súkromného tryskáča, alebo 40 metrovej jachty nemôže byť objektívne správne. O státisícoch eur má predstavu každý. O miliónoch, či miliardách nikto. Preto na riešenie svetovej ekonomickej situácie nestačí byť obyčajným sedliakom so súkromným lietadlom. Ba dokonca ani ekonómom. Túto úlohu by som prenechal výlučne teoretickým kvantovým fyzikom. Len táto hŕstka ľudí môže mať reálnu predstavu o miliardách. Teraz nechcem žiadneho z nich uraziť, skôr naopak, keďže len oni sú dostatočne „šialení“ na skúmanie vecí tak malých, že skoro nedokážeme dokázať ich existenciu. A presne tam, medzi leptóny, mezóny, bozóny a fotóny, do sveta kvarkov a antivkarkov môžeme zaradiť aj milióny, či miliardy ktoré sa otáčajú v eurozóne. Presne ako fotón ani milión eur nikdy nikto nevidel, no na každého zasvietilo slniečko keď odchádzal poobede z práce s výplatou vo vrecku. Sú tu. Len netušíme čo s nimi. Ako ich využiť efektívne. Fotónov je priveľa. Miliónov zas pramálo. Schyľuje sa to k ďalšej šialenej strane teoretických kvantových fyzikov, ktorá by vonkoncom nebola taká šialená keby sme konečne znegovali naše vedomosti vymanili sa z omylu.

Dúfam, že neskončím na pranieri pre túto politickú reklamu neperspektívnej politickej strany, ktorá sa o váš hlas v marcových voľbách určite uchádzať nebude. Tento príklad som chcel použiť ako demonštráciu našej, vašej i mojej nevedomosti zjavného omylu, v ktorom žijeme. A jednoduché veci pripadajú tak zložito.

Život je len ilúziou. Myšlienky vraha sú milosrdné. Smrť je stále oslávená a rozpad nežne krásny. Takéto kacírske myšlienky sa mi preháňajú hlavou často. Často kupujem kvety. Najradšej jedinú červenú ružičku, neozdobenú, bez stužky, zabalenú iba v papieri. Tetušky v kvetinárstve ma už poznajú. Plný radosti ju doma vložím do vázy a teším sa večer, na moment kedy ju dám žene ktorú milujem. Odpočítavam minúty a hľadím na zomierajúci kvet. Je nádherný. No jeho životná sila je už len ilúziou. Čo keby zostal ďalej rásť? Čo keby dospel a odkvitol? To sa už nedozviem. Záhradník ho totiž predurčil na väčšie veci. Preťal jeho byľ v nádeji, že tak mu dá dôležitejšie poslanie. A milosrdne ho ukladá do vázy v kvetinárstve. Slnko padá za obzor. Obliekam si čerstvo vyžehlenú košeľu a nohavice farby vanilkového pudingu. Ruža ma zo stolíka nemo pozoruje a aj ju opantáva jemné vzrušenie. Energia letného večera pôsobí na všetky naše bunky rovnako slávnostne. K milej to nemám vôbec ďaleko. Čakám ju pred jej domom a premýšľam čo bude mať dnes večer asi na sebe. V ruke stískam kvet ktorý čaká na svoj okamih. Už ide. Tmavé jemne vlnité vlasy jej splývajú na plecia a hnedé oči sú dokonalým doplnkom jej úsmevu. Úplne zabúdam zisťovať, čo má vlastne na sebe. Je mi to jedno. Vítame sa bozkom, do ucha jej šepnem, že je nádherná a do rúk jej vtisnem ružu. A kto to už videl dá mi isto za pravdu, že niet krajšieho úsmevu ako na perách ženy, ktorá dostala kvety. Predsa je na tom niečo ironické. Fatálny omyl? Kdeže. Kvet ktorý zomiera, no prináša radosť je krásnou i bolestnou metaforou. Dáva nám príklad a motivuje nás, aby sme sa aj my dokázali obetovať pre svojho blížneho. Kto z nás dokáže skutočne nezištne pomáhať, alebo nebodaj trpieť pre druhého? A jednoduché veci nám pripadajú tak zložito.

Nie som stoik. Milujem prírodu a obzvlášť hory. Človek sa v nich v momente zmenší spolu so svojimi problémami a splynie s kľukatým skalnatým chodníčkom a kosodrevinou okolo. Na miestach kde sa neďaleký vodopád triešti o skaly a šum vetra sa miesi s hukotom vody. Tam sa dá skutočne premýšľať o hodnotách. Načerpať novú energiu a dospieť k správnym rozhodnutiam. Je to skvelý pocit keď sa z vás z ničoho nič stane kvantový fyzik. V momente pochopíte hodnotu miliónov. Miliónov fotónov ktoré vás zohrievajú. Miliónov atómov ktoré vás vytvárajú a keď nastane noc miliónov hviezd na nebi. A jednoduché veci sú zrazu také krásne.

Boli sme GHETTO

A to ghetto akosi zaniklo. Veľká časť autorov, ktorých som osobne žiaľbohu nespoznal no o to vášnivejšie sme si navzájom komentovali naše dielka a čriepky našich myšlienok sú už dávno niekde tam vonku (ako hovori pani prof. Misálová) “zmaturovší” (po slovensky po maturách).

Sem tam sa tu niekto ukáže ale za rok pribudne toľko príspevkov koľko ich niekedy pribudlo za jeden upršaný týždeň.

Kde sa stala chyba?

Gymnazisti z GKII stratili záujem o literatúru a písanie, zdieľanie a rozvíjanie talentov? Nemyslím si. Niektorý sem tam vykríknu niečo smerom k vševediacemu pánovi menom fejsbúk no tam sa to všetko stratí medzi množstvom skvelých online hier, reťazových statusov, úchvatných fotiek a zdieľaného videozáznamu z YouTube…

Problém je ten, že o Ghette k2 proste nevedia!!!

Navrhujem preto (a vravím to hlavne tebe Mr. Gnaag) aby sa rozbehla plagátová informačná kampaň (na ktorú ste nalákali aj mňa pred pár rokmi) na našej bývalej strednej…

Návrh plagátikov (mohol by si niečo sformulovať- alebo sa do toho pustím sám?) by som mohol vytlačiť a rozlepiť v škole na strategických miestach + možno by som zasvätil aj slovenčinárov aby na hodinách ponúkli študentom takúto formu realizácie a prezentovania sa medzi spolužiakmi.

Určite to mnohí z nich privítajú ako možnosť a tento server ako znovuzrodenie

Čakám na Tvoju odpoveď Ghetto…

(F) To send me far away

(G) My eyes were (Ami) bleeding

(Ami) Thunder´s hit my heart

(F) My soul is facing light

(G) So are you coming (Dmi) with (Ami) me

I´m coming (C) back

To (G) my creator

(Ami) The number is busy

(F) Try again later

(C) I´m coming back (G)

Just try again (Ami) later

Even stars are gone

Standing all alone

Sticking to your hand

Crying for my sins

The new era begins

In the fairy land

I´m coming (C) back

To (G) my creator

(Ami) The number is busy

(F) Try again later

(C) I´m coming back (G)

Just try again (Ami) later

Charming spell upon me

Frees spirit from agony

And all my tears were dry

There´s nothing left to live for

I used to love you before

I have died

I´m coming (C) back

To (G) my creator

(Ami) The number is busy

(F) Try again later

(C) I´m coming back (G)

Just try again (Ami) later

Zore vodu skrvavilo
tma ju tíško pojala
by sa jej duši sladko snilo
a na usvite povstala

Keď si tu aj niesi

Pred očami mi zdá sa

Ty niesi iba keci

A pozemská krása

Kúpim ti raketu

Poleťme na Mesiac

Navštíviť planétu

Tých ktorí niesu viac

Milencov z mramoru

Pod blankytom skrytú

Čo našli oporu

Mesačného svitu

V tomto kúsku raja

Poslednej epochy

Budeme my dvaja

A mramorove sochy…

Kúpil som si v stánku žuvačky a dva lístky na autobus. Šesťkorunové. Myslím. Na zastávke nestál nikto. Veľa ľudí sa ponevieralo okolo. Rozbehol som sa. Smerom domov. Myslím…

Dostal som ponuku. Veľmi výhodnú na zakúpenie viac kusov DVD nosičov. Ak by niekto chcel nech mi napíše…

Včera som pozeral fain seriál. O nejakom chlapíkovi z Ameriky. A ešte niečo tam bolo, ale na to si už nespomínam. Tak trochu mi to ušlo…

Zavíril som počitač. Neviem síce ako ale stalo sa. Som šťastný. Konečne dostanem opäť zaracha. Nemám rád počitače…

Veľa úsilia a peňazí vynakladám do vecí čo mám rád. Mám och rád aj napriek tomu. Keby som ich nemal rád kašľal by som na ne. Ale ja nekašlem. Len smrkám…

Obedy v škole sú super. Mám ich rád, ale iba niekedy. Niekedy sa cítim na obede zle. Jedlo mi nechutí a potiťujem nevoľnosť. Vtedy idem rovno domov…

Som sám. A hľadám niekoho, kto mi bude rozumieť. Čo nebude na mňa zízať jak cap na nove dvere na kôlni, keď mu budem niečo hovorit.  Ak sa niekto citi natoľko kompetentný… napíš komentár. Nekompetentne a impotentné neprosím…

.v+w!qn7

“Kľud! Zachovaj paniku! Jose toto Jose tamto Jose sem Jose tam. A kto vlastne si, že mi vravíš čo mám a čo nie?”
“Jose, nebuď zas papuľnatý lebo prídeš o licenciu!”
“Akú licenciu?!”
“Predsa vlastniť televízor…”
“Ja žiadný nevlastním…”
“Jose, ľúbim ťa!”
“Budeš ticho!”
“Nebudem”
“Jose, kam ideš?”
“Po pivo.”
Tresk- záblesk svetla z ulice osvetlil chodbu po ktorej si to valil Jose. Zmizla.

A Jose si šiel po pivo a nový televízor…