Báseň o nekonečnom plachom výkriku do tmy

Vopred sa ospravedlňujem všetkým, ktorí neradi čítajú bez diakritiky. Milujem aj vaše stehy, snáď máte vydezinfikované podbruško.

Vymasakrovali sme si pecen, pamatame? Bolo to tam hore, ked sa ide od Ondreja k Ygnacovi, enzymuju tam kataliticke reakcie. Strasne rychlo. Hned. Preto prilis pomaly. Ani sme nestihli sledovat slnecnice. Nirvana, koniec, splynutie s vesmirom nastava prave vtedy a len vtedy ked sa na nas uz nikto nepozera a nemoze nas porovnavat so svojim patetickym spolocenstvom .

(ČBTD)
Vies preco sa mi uz snivas len ako vedlajsia postava s nejasnymi svetlozelenymi konturami? Ani ja, ale stredoveky kral crimson to vie. Nechce mi to povedat. Zbytocne mu ponukam vlastnu pupocnu snuru. Nemame radi pocit beznadeje? Zbytocnosti? Aj ked objavime Zen, stale budeme len ubohi ludia bez schopnosti porozumiet dokonalej komplexnosti vesmiru. Zakladna poucka: ‘Zivot je utrpenie’. Ano, vsetkym je to jasne, ale len do casu, ked to mame (musime) prijat ako jedinu zakladnu pravdu. Nemat zivot po zivote, vymanit sa z kolobehu je to najlepsie, co sa nam moze stat. Ja som to uz pochopila (len trocha po svojom, ale aj tak je asi nezdrave mat fetish, ktory zdielam len so vzduchom plnym cudzich voni), ale myslim, ze stale niekde hlboko v mieche citim to zvlastne palenie a napinanie na nervyparalyzujuce zvracanie.

Janu z Arku upalili. Mala prilis sladku, jablkovu a nevinnu vonu. (To by mal byt citat Patricka Suskinda, len skoda, ze to nikdy nepovedal)

„Milujem Ťa.“

Heroicky vybuch heretickej (fuj, skazeni ludia) sopky siesteho zmyslu & zrakovej vady. (!!!)

Predstav si, ze si kedysi kazdych par hodin zvieral v perach maminu bradavku.
Hej, nemyslime si, ze by trebalo vyparit nase zvratene myslienky? Teraz je ten spravny cas (blaaaaaaablaaaaaaa, nezerte maso, blaaaaaaablaaaaa manipulujte sa, nechajte skapat nadherny chaos vo vlastnych hlavach. Su zlozito jednoduche, to by mohlo pomoct, hm?)

End of the night, piesenka, the doors: William Blake. Basnici su prekliati len natolko, nakolko zarputilo sa drzia svojich naivnych predstav o vlastnej nadradenosti.

Priepast pekelna, ocistec a ine vylety ponukame len my, v PodvedomieTravel!

Pustite si vsetci hudbu, dajte na okno dve sviecky a myslite na vsetkych velkych mrtvych ludi. A tych malych aspon lubte tak intenzivne, ako nenavidite prazdnotu po tych velkych.

Pateticke citrusy, ubohe, ubohe nestastne zamilovane mandarinky. Mate cas na dom v srdci americkej prerie? Peyotovi indiani vidiaci nas hlasny, nablyskany McKoniec sa krmia tvojim KRVAVYM pomarancom.

Zvratili sme milovanie, ludstvo. Topime si ladovce. A zajtra aj napriek tmu vyjde slnko. Dobre rano, Amerika.

(cynik umrie stale sam)

Prepáčte, ešte raz sa ospravedlňujem, naozaj neviem ako sa dostala z tej klietky, veď ju na noc stále zamykám…

Pridané dňa od Filthy Thoughts
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica, Experimento. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Filthy Thoughts

Hedonistka :p Turn on Tune in Drop out

4 odpovede na Báseň o nekonečnom plachom výkriku do tmy

  1. biron povedal:

    dobre take ja mam rad!
    len ta amerika ma taha niekam….
    ale good very good!

  2. divozienka povedal:

    hm
    precitaj si nieco o obraze ‘oxutnavaci vina[octu]’
    nic nemusis dokazovat, je to dobre,spravilo to dojem na mna cize nerozpisujem;]

  3. Filthy Thoughts povedal:

    divozienka, mas u mna cokoladu 🙂

  4. divozienka povedal:

    za lao ce? alebo za cbtd?;D

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *