Červená

Cestou sú stromy,
v tvári je noblesa,
na drevených schodoch
stojí, no neplesá.

Hriech ide po prstoch
v nohách ho cítiť.
Ústa však vyriekli,
že smie sa zničiť.

Obranou márnivou
zdá sa byť slza.
Kto výdá svedectvá,
keď umrie múza.

Človek tu bez tváre,
nehľadí v oči.
Zvykol si prikladať,
ľútosť sa stratí.

Červená prichádza,
zaplaví aj šaty.
Po sláve nesiahne,
veď páli svätých.

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *