Keď človek v tom sveta zhone
zastaví sa len na pár chvíľ,
kamže sa takto ďalej pohne
na púti dĺžky tisícou míľ.
Tá púť to náš život márny
cesta tŕňmi posiata,
tak dlhý a jednotvárny
vždy z kaluže do blata.
A na konci tejto púte
každý tam má odmenu
či skôr, či neskôr to už bude
nohy ho tam dovedú.
Každý na ten súd raz príde
nijaké známosti nemôžu pomôcť mu
nik bez rozsudku neodíde
či dostane svetlo a či tmu.
A za stolcom sudca sedí,
čo nikdy sa nemýli
a tak skôr ako neskoro není
zamyslime sa ako obstáli by sme my.
🙂
eee
take zamyslenie sa nad nesmrtelnostou chrusta…
mas aj lepsie(o hodne)
Lukas, mas cudne komentare
sorry zmylil som si ta s inym autorom…ale to zamyslenie plati!:)