Cirkus

Jak kráčam dolu ulicou
celý svet je cirkus.
Smejú sa z môjho klobúka
plného holubov.

Je to len hra,
či stret dvoch svetov?
Namiesto neba
mám nad hlavou šapitó.
Ráno sa končí večerom,
či večer ránom?
V mori plnom žralokov
prežije rybka zavretá v akváriu.
Kto je bezchybný
sa cíti ako chyba sama.
Srdce tlčie… klince do dreva
a stavia domček… z karát,
do ktorého fúknuť stačí…
A znovu dolu ulicou kráčam
plná pochybností.

Smie sa, a či je to trestné,
stavať sa mimo zákonitosti tohto sveta?
Trubadúr už hlási,
že moja hlava,
čo ju namieste nemám,
zletí z tela.
Kráčam dolu ulicou,
všetci sa mi smejú
z klobúka plného pochybností.
Kráčam na smrť,
staviam sa na stranu zákona.