Dve červené, prosím

Stojte!
Áno, počkajte chvíľu,
ja otázku mám smelú.
Vidím vám v očiach záblesk studu
a zjavne,
veršov bojíte sa prúdu.

Stojte!
Nie, nechápete moju prosbu,
tú bolesť zahoďte už zlostnú.
Hoc nie, nesvedčí vám taká tvár
a zjavne,
nezvyknutá ste na svár.

Stojte!
V očiach vidím slzu sklamania
z tohto nechceného klamania.
Verte, na vás myslel som len sväto
a zjavne,
viete aj to.

Stojte!
Nebežte preč k diaľke sveta
a vráťte mi späť vôňu leta.
Pýtal som ružu a chcem dve.
Jednu vám
a druhú tej, čo moja duša miluje.

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

2 odpovede na Dve červené, prosím

  1. Henry Gee povedal:

    To je masaker

  2. Gnaag povedal:

    od teba ma to teší

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *