Strach…
Okolo neho je iba tma, štyri steny.
Kráča, nevie kam.
Možno to raz zistí.
Samota…
Miestnosť je prázdna,
sedi v nej sám.
Možno raz príde.
Hnev…
Je všade v miestnosti.
Kričí, ale nikto ho nepočuje.
Hnevá sa iba sám na seba,
možno raz nebude.
Nádej…
Potrebuje nájsť dvere.
Nevidí ich, nemá mu ich kto ukázať.
Možno v tej miestnosti sú,
raz ich nájde a utečie.
Láska…
Otvorili sa dvere,
miestnosť zalialo silné svetlo.
Čaká nič sa nedeje.
Dvere sa zatvorili,
možno sa raz otvoria opať.
Sedí v kúte… Plače…
Bojí sa…
Cíti, že je slabší…
Nemá síl…
V zmatku nachádza lano…
Robí slučku, už visí…
Dvere sa otvorili, ale už bolo neskoro
prepac..budem osobna..
ak mas ten pocit.. asi ho uz nevyzeniem.. ak nemas nadej.. ja ti ju uz asi nie som schopna dat.. ak neveris… ja s tym uz asi nedokazem nic urobit…
keby som sa mala vyjadrit k basni…vidno ze si este nic take nepisal.. lebo si nevies utriedit myslienky.. aspon mne to tak pripada…
Mne sa to páči. Útvar je to síce neznámy. A práve ta neutriedenosť myšlienok tomu dáva svoje čaro. Veď keď človek prežíva tieto pocity o nejakom triedení sa hovoriť nedá.
hmm ta basen je len taky experiment… nikdy som nic nepisal… basen ma byt taky velky temny bordel… tak ako aj vyzera… a byt osobny k tebe? nadej mam… verit? musim ti verit… a ty sa nesmies vzdat ani ja som to nevzdal s tebou… :* LT
nabuduce mozme nieco stvorit spolu… neutriedene myslienky s tvojou jemnostou… mozno vznikne novy styl…:D
trosicku mi to pripomina moje veci niektore.. ale forma sa mi moc nepaci.. inac co ja viem.. uz mi to pride take cliche..