2F2F

Spomienky by mali ostať v minulosti…

13. 11. 1997
Tma. Tma počas rána. Počas cesty autobusom. Tma v mojej mysli, šíriaca sa ako choroba. Vlastne tam už bola dávno rozširená. Už to bola konštanta. Príbeh každého dňa. Každý deň sa podobal tomu druhému ako sa kvapka vody podobá kvapke vody. Tento však bol iný. Ráno som to ešte nevedel. Prvá hodina bol dejepis, počas ktorého som sa dozvedel zaujímavé veci o bohyni Ištar. Učiteľ to hovoril svojím monotónnym hlasom, ktorý na väčšinu triedy pôsobil ako sedatívum. Bolo to už súčasť dejepisu. Mňa dejepis bavil. Bol to prekrásny príbeh ľudských osudov. Niekedy pôsobil hrôzostrašne, niekedy ironicky. Vždy však naplnil moje očakávania. Keď jeho slova zanikli v zvone zvonca, tak som sa zdvihol na cestu do bufetu, ktorou ma prevadzalo kopu prázdných plných tvári, ktoré vo mne vyvolali neutrálne pocity, niečo ako keď prejdem okolo bielej sochy, ktorej oči sú zahalené hmlou, ktorá symbolizuje mojú náladu, ktorú vidím v ich očiach, lebo sa odráža z mojích a je to cítiť a je to vidieť, lebo inač by sa úsmev predavačky v školskom bufete nevytratil hneď, ako som ju popytal o energetický nápoj a nato sa vrátil do triedy. Otvoril som dvere. Prievan zavrel okna a sfúkol z mojej lavice papier. Papier preletel časticami vzduchu, ktoré sa zmiešali s časticami rozbitého skla, letiaceho smerom od okna, ktoré to nevydržalo. V triede sa ochladilo… Papier mi vletel do rúk.
[photopress:ff.jpg,full,centered]Ten podpis… Vonku sa ozval výkrik… Bolo to jej písmo. Ale prečo sa tak podpísala… Prečo práve ona? Prečo mi dala ten papier? A čo to má znamenať? Kto je Lilith? Viem, kto mi dal ten papier, veď sedí len pár metrov odo mňa. Poznam jej písmo, ako by som nemohol, veď mi opántala zmysly. Je to dievča, ktoré milujem a ktoré nemiluje mňa. Ale nie je tu, nie je v triede. Kde je? KDE JE? Dvere za mnou sa otvorili a ja som vedel, že druhé okno sa začalo zatvarať. Otočil som sa, keď nastal pukot. Bola tam, krásna a dokonalá. Erotická a nebezpečná. Srdce prasklo v túžbe a sklo sa rozletelo triedou…„Ja som rozbila okno…“ povedala to tým svojím krásnym hláskom. Cítil som sa trápne a nevedel čo povedať. V ruke som držal list a jediné čo som sa zmohol opýtať bolo: „Ty si napísala ten list?“
Pozrela na mňa ako na blázna a povedala, že nie. Na poznámku, že je to je jej písmo odpovedala, že není. Ale bolo, to som vedel. Koho iného? Bola celý čas mimo triedy, rozmýšľaj Nie, ona to nemohla byť, ale to písmo. To je zvláštne. Niečo sa tu stalo, niekto a zrejme ona mi dala list o nejakej Lilith na stôl a ten niekto sa podpísal ako Femme Fatale a ten niekto bola ona, hoci to ona byť nemohla. To písmo. Femme Fatale
Vtedy som ešte nepoznal význam tých slov.

Dva roky predtým, 2 september
Nová škola a hneď prvý deň sa niečo stalo. Uvidel som to najkrajšie dievča na svete a hneď som sa zaľúbil. Stála na opačnej strane cesty, keď jej vypadla žemľa. Potom sa prenieslo auto a zahradilo mi na ňu pohľad. Potom som ju uvidel. Bola krásna. Mala krásne oči, krásne pery a krásne vlasy. Zajtra ju musím vidieť… —————————————————————–

• Lilith– Mytologická bytosť. Mezopotámsky nočný démon, ktorý ubližuje malým deťom. Je považovaná za matku všetkých incubov a seccubov. Často sa ráta ako partnerka Samaela, čo je označenie Satana v židovskej mytológii.

Keď Boh stvoril Adama, ktorý v raji žil, tak videl on, aký je Adam sám. Tak rozhodol sa, že stvorí on družku mu. Stvoril ju z ohňa a volala sa ona Lilith. Bola ona najkrajším stvorením, aké vytvoril. Povedal jej, aby posluchala Adama, aby ho milovala. Ale Lilith ho nepočúvla. Adam sa zaľúbil do nej. Ona len to čo potrebovala od neho brala a lásku jeho neopätovala. Adam zasplepený bol do nej. Aj kvety najkrajšie v celom raji jej natrhal, aj drahokamy jej vylovil, ale túžbou ona nikdy nevzplanula. Opýtala sa ona raz, čo je za hranicou raja. Zem, povedal jej Adam, kde diabol žije. Kto je diabol, opýtala sa ona. Diabol ohnivým anielom bol. Krásny a múdrym bol, ale vyrovnať sa Bohu chcel, preto padol on na zem, po vôli Božej…

**********************************

13. 11. 2021

Po tých dlhých rokoch som na ňu zabudol. Vymizla z mysle, zostal len duch. Našiel som si ženu, čo ma miluje, mám deti, ktoré milujem. Nič mi nechýba ku šťastiu a rozhodne nie ona…

Keď sme s rodinou večerali, tak niekto zazvonil. Vstal som a išiel otvoriť. Keď som prišiel ku dverám tak som zbadal, že niekto prestrčil list popod ne. Zdalo sa, že som ho už niekde videl. Pozrel som naň a preniesol sa do mládežníckych rokov…

[photopress:ff_1.jpg,full,centered]

Niekto zaklopal. Ten niekto, kto podstrčil ten list. Otvoril som…

Začal Adam hľadať Lilith, lebo stratil sa ona…

Padal dážď.

Utekal on cez celý raj, utekal a hľadal ju, ale nenašiel…

Svetlo, odražajúce sa od chodníkov ju osvetľovalo zozadu. Dym z cigarety, ktorú držala sa ľahko vznášal smerom hore. Stála na prahu môjho domu. Nevidel som ju dlhých 18 rokov.

Zastal on na hraniciach raja a zeme a výjav sa mu vyskytol…

Pocítil som jej pery. Pocítil som tabakový dym v ústach. Nevadil mi. Počul som, že z kuchyne prichádza žena s deťmi. Netrápil som sa čo bude… Veď som konečne získal Femme Fatale. Naše pery sa spojili a nechceli sa odrhnuť.

Jeho Lilith objímala diabla, ktorý len stál a pozeral na neho…

Odtrhla sa odo mňa a povedala:“Ja som vtedy napísala ten list… som tvoja Femme Fatale. Keď to dopovedala, tak sa dvere zavreli a nastala tma.

Diabol zmizol a Adama zaplavila tma…

Boh s ním súcitil, tak mu vytvoril s jeho rebra Evu. Hoc aj Eva bola krásna, tak sa nevyrovnala krásou Lilith. Keď Evu bozkával, tak iba Lilith videl, keď spal, tak Lilith ku nemu v snoch chodila. A hoc aj bol šťastný s Evou, vedel, že jediné po čom túži jeho srdce je jeho Lilith… jeho Femme Fatale.

*/-+

Utekal chodbou. Musel sa zbaviť myšlienky na ňu. Má rodinu, má deti. Nemôže to zanechať, kvôi nejakej inej žene. Utekal pre ňou, utekal pred sebou, utekal stovkami tmavých dverí. Utekal, až kým sa nedostal do miestnosti s žltými stenami. Pozrel na steny a pocítil, ako sa mu svet láme v kolenách. To čo uvidel, ho zničilo…
[photopress:Lilith__John_Collier_painting_.jpg,full,centered]

Bola to Lilith… Bola to Femme Fatale…

*************************

V bufete došli žemle, vraj si ich kúpilo nejaké dievča tesne predo mnou. Išiel som do triedy. Keď som otvoril dvere, tak som pocítil prievan. Okno tresklo, niekto vonku vykríkol. Za mnou sa otvorili dvere… Otočil som sa a počul hlas učiteľky, ktorá vravela:“ To okno, budeš platiť zo svojho, môj milý.“ Neznášam náhody…

2. september

Nová škola. Stalo sa niečo. Hneď v prvý deň. Stál som na jednej strane cesty a na druhej stalo dievča, celkom pekné. V rukách držalo nejaký papier. Zrazu som videl ako sa nad ňou, na nejakom poshodí mojej novej školy rozbilo okno. Vykríkla a hodila sa na cestu, vypustiac papier z ruky. Auto, ktoré sa rútilo cestou nemohlo zabrzdiť. Jej telo odletelo a ja som počul ako sa jej zlomila chrbtica. Papier vietor odvinul smerom ku mne a ja som ho schytil…
[photopress:ff_1_2.jpg,full,centered]
Femme Fatale… Vtedy som ešte nepoznal význam týchto slov.
Hneď na prvý deň som sa stretol so smrťou a svet sa rozlúčil s jedným krásnym dievčaťom.
Vyhodil som papier do koša, zavolal sanitku a ešte sa pokúsil zachraniť to dievča, ale všetko bolo zbytočné… Už ju nikdy nespoznam.

Mal som sen. V tom sne bola Lilith a plakala. Usmial som sa na ňu a odišiel preč. Lilith bola preč… Femme Fatale bola preč… Bol som svobodný.