Hotel California

„Sprav raňajky pre každého.“ povedal šéf unaveným hlasom.
„To je aj pointa, že každý obľubujé iné jedlo, pán Vicepreident [viceprezident].“
„Tak ich sprav inými!“ povedal šéf nahnevane a dodal „A nevolaj ma viceprezident [viceprezident]. Ja som Vicepresident [vaisprezident].“
Dvere sa zavreli, sluha to nepočul, mal to niekde.

Pamätám, ako som prvý krát vkročil na to miesto. Bol júl, strašne teplo- Myslím, že to boli rekordné horučavy. Bol som na ceste do LA, keď tu mi zavolal šéf a povedal, že sa to odkladá na utorok. Mal som teda štyri dni voľna. Skočiť do Vegasu, alebo navštíviť nejakú milenku? Nevedel som sa rozhodnúť, ale nakoniec som si vybral užiť si s nejakou kurvičkou z Vegasu- zlatá stredná cesta.

Auto letelo po púšti a ja som sedel v ňom. Rádio dunelo na plné pecky širiac melódie sedemdesiatých po ľudoprázdnej púšti. Viete, že aj taká púšť ma svoje čaro? Nekonečné rovné pláne, horúčava a samota. Mal som pocit, akokeby som uviazol vo sne a sen sa nemohol skončiť. Cesta sa mi pomaly začala splývať s očami. Pôsobilo to ako prúd rieky. Táto rieka tiekla jedným smerom a ja som sa pomaly poddával jej účinkom. Viečka začali klesať v pravidelnom rytme rieky. Slnko stále svietilo, hrialo príjemne. Všetko pôsobilo ukľudňujúco, bezpečné. Všetko….

…ale… Niečo som zbadal. Nejaký tieň na horizonte. Pomaly sa približoval, bol čoraz bližšie a bližšie. Začínaval som ho rozoznávať- bola to nejaká budova. Čím som bol bližšie, tým som viacej videl, že sa jedná o obrovskú budovu. Bol som čoraz bližšie a bližšie. Už som videl, veľký billboard s nadpisom:“Hotel California„. Zastavil som, rozhodnutý zistiť, čo v strede púšte robí taký veľký hotel.

Pred hotelom nebol nikto. Okná boli zapečatené. Pôsobilo to dosť strašidelne. Nechápal som, čo tu robí takýto veľký hotel. Chvíľu som naňho pozeral, nato sa obrátil a pobral sa ku autu. Niečo, sa však stalo. Zdvihol sa vietor a do tváre sa mi nahrnul piesok. Oprašil som sa a po otvorení oči zistil, že nastala piesočná búrka. Vedel som, že mi zostala jediná možnosť. Obrátil som sa a vošiel do Hotelu California.

Bolo zvláštne ako sa môže vyvinúť situácia. Vo vnútri to vyzeralo absolútne normálne, takže si objednal izbu. Hneď ako ľahol na posteľ, tak zaspal.

„… nevolaj ma viceprezident [viceprezident]. Ja som Vicepresident [vaisprezident].“ Niečo ho prerušilo zo sna. Vstal a pozrel na hodinky- bolo okolo pol dvanástej. Rozhodol sa, že pôjde do baru, kúpiť si drink.

Ako tak kráčal chodbami hotela, uvedomoval si, že v jeho duši je nejaký čudný pocit. Cítil, že všetko, čo je okolo neho je nejaké mystické, nejaké nereálne. Po chvíli si vlastne uvedomil, že nevidel nijakého turistu, alebo iného obyvateľa hotela. Stretol sa jediné s personálom a to je všetko. Možno bude niekto v bare?

V bare nebol nikto, okrem barmana a jeho. Objednal si brandy a sedel. Pozeral na prázdnú plochu pred stolami, kde väčšinou vystupovali speváci a speváčky. Obrátil sa a objednal si ešte jednú brandy, keď miestnosťou premkol melodický hlas. Na ploche pre spevákov stála žena s mikrofonom v ruke. Spievala. On pozeral a počúval. Nevedel čo povedať a ani si čo pomyslieť. Bola to láska, láska na prvý pohľad. Miloval tú osobu, miloval ju celú. Jej hlas sa mu predieral mozgom a menil celý jeho vnútorný stav. Zrazu bol šťastný, že je sám v tejto miestnosti a že ju môže počúvať. Mala dlhé blond vlasy a olivovú pokožku. Dokonalá postava sa plnila v červenej róbe. Nemohol odvrátiť pohľad… Musel sa na ňu pozerať.

Po vystúpení prišiel za ňou a opýtal sa jej, či nejde na drink. Súhlasila.

o pár hodín…

Spojení nekonečnou vášňou sa milovali. Bolo to v jeho izbe. Bolo to krásne. Nikdy predtým sa nezamiloval, tak ako teraz, nikdy predtým nebol šťastnejší. Ležali spolu, uspokojení samí sebou a šepkali si navzájom slová lásky. Trvalo to dlho… Po chvíli zaspali…

Sníval sa mi sen. Boli tam dvajá ľudia a hádali sa o raňajkách. Nato sa sen zmenil a ja som bol so svojou milou. Milovali sme sa…

Niekto klopal na dvere. Zobudilo ma to. Na chvíľu ma zaplnil pocit šťastia. Bol som s osobou, ktorú milujem. Obrátil som sa aby som ju objal, ale nebola tam. Zháčil som sa a pozrel do kúpeľne. Ani tam. Začala ma chytať panika. Nebola ani na balkóne. Nikde. Niekto stále klopal na dvere, ale ja som si to nevšímal. Chaoticky som začal rozbíjať všetko, čo v izbe bolo. Klopanie bolo čoraz intezivnejšie. Nereagoval som, nemal som čas. Už to bolo trieskanie. KDE SI DO ČERTA?

Klopanie prestalo. Bolo počuť zvuky ženských sandáli na chodbe. Utekali preč. Možno to stihnem- otvoril som dvere…

… bola preč.

Bola len jedná z mnohých. Jedna z mnohých návštevníkov Hotelu California. Hotelu, ktorý nenavštevuje nikto…

… viečka klesali. Cesta sa tvárila ako prúd rieky. Zaspával som. Zrazu sa na horizonte zjavil tieň. Otvoril som oči, aby som ho uvidel. Kamión vlatel do môjho auta… Bolo neskoro.

Detektív Jim Rapsberry sa pozeral na zničenú karosériu auta, ktoré sa zrazilo s kamiónom. Chudák vodič zaspal za volantom. V tejto oblasti to bolo bežné- bola prekliatá. Mal tu kedysi stáť nejaký hotel, ale zrušilo sa to. Odvtedy je tu vraj častá fotomorgána nejakého hotelu.

Jim nastúpil do auta, kde ho čakál parťák. Pretrel si viečka a zapol motor. Parťák naň pozrel a opýtal sa:“Zaspal?“

Jim sa usmial a povedal:“Na polceste…“

Dupol na plyn a ich auto sa ocitlo na diaľnici- Na polceste…

Na polceste do Hotela California…