Postaviť sa, stáť, by vidieť život.
Neležať, nesmútiť či civieť clivo.
V rukách zbraň ostrá sa črtá
to myšlienka, čo polnoc ďalšieho slova.
Polnoc posledná a či prvá nikto to nezvie.
V ústach je meč, len krátko a uzrie.
Čepeľ, čo národom vyhráva slobodu
keď záblesky slnka vidieť tam z východu.
Pokľakne, cisára pokorne zdraví,
čerstvá krv na hlinu steká po tvári.
Nesprávne koleno k zemi však zložil,
keď pred pánom do bahna čepeľ zaboril.
Hneď z rána náhlivo ho pred kata tlačia,
veď za takú úctivosť už bežne dnes vraždia.
Nekričať, neplakať, len kráčať z blata,
veď úcta nebola z čistého zlata.
Rukami bojovať, pre slávu hynúť.
S nocou i hriešnika dnes nechajú zhynúť.
Pomaly k Petrovi už pred bránu kráčať
a nápis „Nehodný!“ očami čítať.
Podľa mňa by bola lepšia hranica. Ale úplne vážne. Takáto urážka majestátu. Veď to si ani sám panovník nedovolí.
Inač celkom pekne, asi častejšie by si mal byť mimo Slovenska na takýchto udalostiach. Inač kedy dáme DnD Session? Abo skusime niečo nové? Mám WoW D20…
Hranica určite nie je lepšia. Už aj smrť sekerou je trpká urážka pre akéhokoľvek rytiera. Jedine meč je tá správna zbraň. Len ten dokáže uspokojiť rýchlo a presne…
…a dnd? Jasne, najdem si čas, dokončím príbeh. Problém je ale v ľuďoch. Koľkí sme? pokiaľ viem, tak okrem mňa traja… Nič moc. Zožeň esťe jedného človeka a ideme.
DrD rulez;]]]