Tam kde sa svet točí v kruhu neistoty a nádejí,
kde stretávam sen a sen stretáva mňa,
dúfam, že skončí sa nezačaté,
a budem môcť vykročiť prázdny do nového dňa.
Snívať začal som na mieste troch sôch,
keď uzrel som krásu kryštálových hviezd
a rozhodol sa už vtedy kráčať v tieni tvojich nôh,
spoznávať krvavo modré oči zadymených miest.
Len pár západov slnka a východov mesiaca
stačilo aby si si vzala časť môjho sveta.
Neviem, čo ťa k tomu viedlo, možno si nevedela,
teraz je však celý tvoj, ja sa v ňom len zmietam.
Hľadám cestu von cez zelené špirály,
pri ktorých som ale opäť s tebou,
nedarí sa mi ujsť pred žiarou tvojich očí,
zo sveta deprimujúcich dvojzmyslov.
Páči sa mi tam ako je takmer každý verš prakticky neukončený, každý jeden je melodicky vytiahnutý hore. Je to zaujímavé. A rytmus+rým very nice.
Obsah… osobné básne obsahovo neriešim. Všetky sú nádherné. Táto je naviac plná fakt dobrých metafor. Dá sa v tom dosť veľa nájsť.
yes, zamilovana smaško 🙂