kaťuša

Nechcem aby si sa ma bál
Vo svojej absurdnosti
Keď nalietavam
Zem vzduch
Vzduch zem
Komerčne oblá prepichávam oblaky
a tvoje dvere s roztrieskanou kľučkou
si podávam
mäkko volám
/poddajte sa/
svištiac
balistickou krivkou
(strieľam od) bokov
/poddáme/
/si ťa!/

Keď nalietavam a svojím trením
roztápam vzduch medzi sklami
oblakov
až sparím kvapky
v ich absurdnosti
bojíš sa

Len ak sa ako hebký netopier
Zamotám do vlasov a pier
Chytíš za papierové krídla
Zoberieš mi vzduch
(v)dych

Raketa zem zem
Nalietavam ako jarný peľ
Do brázdy vyoranej kovovou špičkou
kde porastiem

Pridané dňa od divozienka
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

2 odpovede na kaťuša

  1. ESO povedal:

    zaujimavee, tie slovne hry ti naozaj idu, mna by thaketo veci asi nikdy nenapadli respect lady 😛

  2. divozienka povedal:

    ta diki sabinov zas;]..respect woe;]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *