Ešte posledný pozdrav, úsmev a Boženka už sedela v autobuse. Mala by niečo pripraviť na večeru, veď Janko ťahal celodennú šichtu. Určite bude unavený a hlavne hladný. V taške mala na poslednú chvíľu kúpený akýsi lacný polotovar. Na nič zložitejšie jej už naozaj neostal čas.
Dom bol ešte prázdny. Zapla sporák a prihriala jedlo. Celkom príjemná vôňa čoskoro naplnila celú kuchyňu. Zjedla pár súst a odišla odpočívať k televíznemu programu. Aj ju deň značne vyčerpal. Stihla všetko, čo si zaumienila. Dokonca jej ostal čas aj na to najdôležitejšie. Trochu sa hanbila vždy, keď pozerala Jankovi do očí, ale ani on určite nebol svätý.
V zámke zaštrkotali kľúče. Neboli však od ich bytu. To sused sa vrátil z práce. Z druhej strany steny zaznel výkrik. Vlastne sused dnes nebol v práci, železničiari dnes proti čomusi protestovali v uliciach. Ako výhybkár nemal veľa možností, len sa zúčastniť. Pravdepodobne sa zranil. Jeho manželka nikdy od radosti kričať nezvykla.
Onedlho sa znova ozval zvuk kľúčov. K tomu pár slov prehodených so susedom. Ten ešte nestihol zatvoriť dvere. Boženka vstala a znova prihriala večeru. Manžel prišiel domov. Nijako zvlášť vyčerpaný nevyzeral. Opäť každodenná rutina.