Svetlohnedý fľak sa pomaly pohyboval pozdĺž bledej čiary. Zrazu sa zastavil a nastalo mierne mrvenie. Akoby sa fľaku jeho stav nepáčil. Po krátkom váhaní kolísavo preplával ponad neširokú čiaru.
Dôvod, prečo nad a nie pod bol jednoduchý. Počas vzájomného križovania fľak nezmizol, no čiara sa na chvíľu prerušila. Jej nekonečná majestátnosť bola zničená. A hneď dvojnásobne. Namiesto toho, aby narušiteľ vyrobil jeden koniec, naznačil presne dva. Našťastie len nakrátko.
Na inom mieste sa popri čiare omnoho väčšou rýchlosťou ponáhľal červený obdĺžnik. Odrazu sa však náhlivosť začala vytrácať. Vyzeralo to, akoby sa mal pravidelný útvar úplne zastaviť. Náhle však zmenil smer. Obdĺžnik sa pootočil a presne natrénovaným spôsobom prekryl čiaru. Keby len prekryl! On ju zakryl celou svojou dĺžkou.
Tentokrát už muselo byť utrpenie čiary neznesiteľné. Jasnočervený štvoruholník zjavne nemal v úmysle zmeniť svoju polohu. Dva konce. Dva nepotrebné konce. Úplne bez zmyslu. Veríme predsa v nekonečnosť! Vezmime si ktorýkoľvek z nich. Ani jeden si svoju existenciu neuvedomuje. No čiara?
„Koniec!“
Vyšší pán sa strhol a pozrel do miestnosti. Ľudia zhromaždení okolo stola nad akímisi nepochopiteľními papiermi náhlivo upratovali neporiadok. Porada sa skončila a ľudia sa začali spájať do skupín. Pravdepodobne podľa sympatií, možno kvôli nenávisti k niekomu inému. Očividne to však bolo prospešné. Voľne sa všetci vytrácali smerom von. K jedálni. Jeden koniec so zmyslom.
tie prve tri odstavce som si takmer kreslit zacala..az v poslednom som asi mozno myslim pochopila,co si chcel povedat..:)
Teším sa, že to niekto pochopil. Zatiaľ som sa stretol len s viac-menej jednoduchými reakciami. Keď som sa však spýtal, či pochopili myšlienku, odpoveď bola jasná: „Vôbec.“
Kafkujme spolu.
Ešte niečo. Je to len môj názor, ale v zašifrovávaní písania kriedou mám aspoň jedno ako slepé.
…súhlasím. Urobíme si čitateľskú session pri víne? Zbožňujem jeho krátke poviedky a aforizmy.
Treba víno. Veľa vína.