kruté praktiky iných básnikov

Bolo to počuť len trošku –
– vlny nedorážali v pravidelných intervaloch
ale sa len krútili na mieste a sem tam
keď sa nikto iný nepozeral – len ja –
vystrekla zo stredu tuhá pena
– na chvíľku pridusila všetky okná
a koberce premenila na
perzské dopravné prostriedky
ľudia naokolo začali vyjedať
iba stred z hermelínu
lebo pleseň – fuj
všetci boli zrazu králi
– zo svojich pieskovísk na diaľku
ovládali cudzie kultúry
a tie najspupnejšie ničili
aby už nikdy mamy nekupovali
jogurty s probiotickou kultúrou
ale
iba skrotené gumové medvedíky
a mali úctu
k objaviteľom a stvoriteľom
tmavých čiar
na snehobielych leopardích kožúškoch
potom
kto sa naučil jazykom spraviť mašličku
mohol len ležať
a ostatní ho prisypávali teplým pieskom
– za odmenu –
ale nie príliš
lebo tak armády prichádzali o vojakov –
zahltili sa
a nepočuli
– panovníci
už bez úcty jedávali celý
kráľovský hermelín