Pri ceste pevne stojí
kúsok od chodníka.
Dav ľudí kol sa rojí,
no ona nevyniká.
Raz úsmev, vôbec strojený,
tak mrak sa blysne tvárou.
Výraz však často nemení
a prikyvuje hlavou.
Mladosť krásnych očí tmavých
keď pohľadu sa vyhla.
Priateľmi volá všetkých známych
s úsmevom čašu zdvihla.
Pri ceste opäť stojí
kúsok od chodníka.
Stratí sa dav, keď zvoní
pekelná nemuzika.
Múru je deva zverená
a prehnutá je v páse.
Na dlažbu ako do sena
odloží telo zase.
Dievčina leží na zemi,
priateľom chýba Sparta.
Rýchle šiel vodič v besnení,
jej chyba, a či auta?
Pri ceste hrdo stojí
kúsok od chodníka.
Pod krížom pôdu hnojí
dcéra záhradníka.