Lastovička

Tvoje čiernobiele vlasy držím v rukách a pomaly ich ako zamat
nechávam viať vetrom. Gravitácia sa však otáča na juh
a ty už plachtíš, čiernobiely fľak na mrákavom mori nad nami,
plachtíš, cigánka, plachtíš preč.

Učíme sa o prekliatých básnikoch, hoci sami sme rovnako prekliatí,
prečo odlietáš do tepla, hneď ako príde mráz, alebo to ten mráz príde
hneď ako ty odplachtíš…

A mne nechávaš chlad & čakanie na jarné topenie myokardu.