Le Sang Neuf

Pozeral DePalmu. Brilantné, myslel si. Obdivoval DePalmu. Spomedzi novej generácie filmárov mal DePalmu najradšej. Jeho dlhé zábery, jeho perfektná kamera a jeho splitscreeny, to bolo niečo na neopísanie. Zbožňoval tú dokonalú réžiu, zbožňoval režisérov Druhej Zlatej Éry Hollywoodu, zbožňoval to. Presedel hodiny, pozerajúc stále a stále na tie dlhé zábery, na tie hlavokrúživé kamery, na všetkú tu krásu. Vždy to bolo zaujímave a poučné, vždy krásne a tajomné, vždy neopísateľne…

Cez štrbinku pomedzi žaluziami pozrel na ulicu. Nič podozrivé… Opustil pohľad na ulicu a prešiel ku šatníku vytiahnúc stamadiaľ čiernú neprestrelnú vestu. Navliekol si ju a vytiahol dlhý čierný kabát, ktorý ho celého pohltil. Nakoniec si na hlavu nasadil čiernú baretku, ktorá pekne splývala s jeho čiernými vlasmi. Prišlá posledná časť jeho výstroja- Spod postele vytiahol čierný kufrík. Chvíľu sa s ním babral, ale nakoniec ho otvoril. V kufríku bola uložená pištoľ a tlmič. Tlmič nasadil na zbraň a zasunul ju do vnútorného vrecka kabátu. Zasunul kufor pod posteľ a vyšiel z bytu.

Išiel ulicou. Ranné parižske slnko mierne hrialo. Na ihrisku bolo počuť krik detí. Niekde otváral pekár pekáreň, kričiac na žobrákov aby vypadli preč z jeho miesta. Niekde sa zobúdzali milenci po vášnivej noci. Niekde zarinčal pohár od kávy. Niekde niekto niečo… Išiel ulicou a zabočil smerom ku kníhkupectvu. Vošiel dnu, pozrel na predávača, vytiahol z vnútorného vrecka kabátu pištoľ a vystrelil. Predávač padol na zem s krvou vytekajúcou z jeho hlavy…

O pätnásť rokov…

Pozeral DePalmu. Miloval ho, ešte stále. Vstal a pozrel sa pomedzi žaluzie. Tenké lúče osvetlili jeho šedivé vlasy. Podišiel ku šatníku a otvoril ho. Predtým než vybral vestu, pozrel na telku. Práve tam šla posledná scéna. Splitscreen a spomalený záber. Jednoduché, ale krásne. Neopísateľne…
Dvere sa rozleteli a skôr než stihol niečo spraviť, tak ho prederavili štyri guľky. Pocítil ten tvrdý pocit, pocit, že je vo vás niečo, čo vám bráni hýbať sa a spadol na zem. Vrah ho obstúpil a namieril mu pištoľ na hlavu so slovami:“Bol si najlepší…“.
Svätá pravda, pomyslel si. Bol som, už nie som. Nová generácia, nová krv. Vždy budú lepší, vždy. Ale nakoniec, je dobré, že to spravil… tu a teraz… zastavil ma… sám by som to nedokázal… ale on… vykúpil ma… heh, nová krv… Le Sang Neuf…

Výstrel.

Vrah obstúpil mrtvolu a podišiel ku televízoru. Vybral DVD a pozrel na titulok:

Brian DePalma’s Femme Fatale.

Mierne sa pousmial, hodil DVD na zem a rozdrvil ho nohou. Z kapsy vytiahol svoje DVD, na ktorom stálo

Alfred Hitchcock’s Vertigo.

Vložil dnu a začal pozerať. Veril, že napriek novým metódam a novým možnostiam je klasika klasikou. Vedel, že napriek pokroku netreba zabúdať na základ. Miloval Hitchcocka. Jeho kameru, jeho nadčasovú kameru, jeho schopnonosť vyvolať napätie z nenásilných scén, jeho…

Vedel, že príde niečo nové, niečo silnejšie, niečo dokonalejšie. Nebál sa toho…
Sú veci, ktoré zotrvajú naveky.

Pridané dňa od Padrino
Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Padrino

"Building the future and keeping the past alive is the one and the same thing."

3 Responses to Le Sang Neuf

  1. Gnaag povedal:

    Cítiť tvoju dosť silnú záľubu v Hitchcockovi a DePalmovi. Miestami sa mi to páčilo, miestami nie.

    Zaujal ma obraz kriku detí a pekára, ktorý otváral pekáreň. Dosť silne mi to vyvolalo báseň od Arthura Rimbauda: „Vyjavené deti“

    Dovolím si krátku upútavku…

    Houf dětí zvědavé se krčí
    pod vetkým oknem pod chatrčí,
    kde září sklep,
    a přes sklo, zahalené v páře,
    se dívá lačně na pekaře,
    jak mísí chléb.

  2. rabdzi povedal:

    Fajn. Naozaj. Mna zaujalo najviac to „O pätnásť rokov …“ Bohuzial, viem o com hovorim …

  3. zinc ointment povedal:

    zaujimavy styl pisania…2 prechodniky v prvych 2 odsekoch=nedobre.ale pekna myslienka,len mi prisla akosi chabo rozvita…mna to neoslovilo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *