Shaolin naberal moc. Tmavým kútom jeho brán ľud veril viacej ako mestu zakazánemu. Cisár sa nepokojným stával. Dôveru ľudu strácal on. Shaolin ju však získaval. Hnev sa začal šíriť v cisárových žilách. Veľké armády cisárove sa nemohli vyrovnať rozumu Shaolinu. Cisár zautočiť a zničiť chcel Shaolin, ale ľud by sa mohol pobúriť. Cisár dôvod musel vymyslieť na zničenie chrámu. Začal cisár dumať ako zničiť Shaolin.
Dumal on dlho. Dni a noci presedel on dumajúc. Dumal on pri šume Lotusových kvetov jeho záhrad. Dumal on pri svite mesačnom, ktorý zaplňal mesto v tmavých nociach. Dumal on pri speve vtákov v bambusových lesoch. Dumal on loviac ryby v nekonečných riekach. Dumal on v komnate svojej. A tak dodumal po roku dumania ako zničiť Shaolin.
Vydal on tajný príkaz svojím sluhom. V príkaze stálo, nech mu sluhovia zoženú toho najlepšieho zabijaka akého tento svet kedy vídal. Dlho zisťovali služobníci jeho. Ale nakoniec našli človeka, ktorého hľadal cisár. Bol to ten najlepší zabíjak akého tento svet kedy vídal. Bol silný, tichý a prísny. Vždy vyplnil príkaz jemu daný.
Prišiel on, poklonil sa pred cisárom a začal počúvať. Povedal mu cisár, že Shaolin potrebuje zničiť, ale ľud si nechce pohnevať. Vymyslel on, cisár, plán. Zabijak sa mal votrieť do Shaolinu ako učeň a dôveru mníchov si získať. Potom mal cisár Shaolin navštíviť. Pri návšteve ho mal zabiják postreliť do pleca šípom so znakom Shaolinu a priznať sa v tom, čo spravil v mene Shaolinu. Cisár by obvinil veľmajstra Ma-Ning Yeea a národ by bol svedkom. Potom cisár zničí Shaolin a bude vládnuť neobmedzene. Ak zabijak cisára neporaní, ale zabije, tak ho čaká hrozná a mučiteľná smrť. Ak však poraní cisára šípom a plán výjde, tak jeho bohatstvo bude nekonečné.
Tak súhlasil zabijak, že dopomôže cisárovi zničiť Shaolin. Keď odchádzal, tak spýtal sa ho cisár aké meno má. Ticho tam stál zabiják, až povedal, že nemá meno. Tak pobral sa zabiják bez mena zničiť Shaolin.
V dedine Chungen Chiang našiel zabiják mládenca, ktorý do Shaolinu išiel. Pred pol rokom zaslal list, aby ho prijali. Odpísali mu a on sa na cestu vybral. Šiel mládenec po ceste do Shaolinu nevediac, že zabiják ho sleduje.
Presekol ho zabijak napoly a zobral mu jeho veci a meno, ktoré mládenec nosil. Pai Mei bolo to meno. Tak pobral sa zabijak bez mena menom Pai Mei na cestu do Shaolinu.
Cestou as učil on zvyky a myšlienky Pai Meiove čítajuc denník jeho. Dlho on učil sa. Nakoniec však došiel pred brány Shaolinu a vstúpil doň povediac, že Pai Mei sa volá.
Tak začal poznávať on Shaolin a umenie jeho. Študoval on chrám aby zistil ako sa má pohybovať, čo najrychlejšie a najefektívnejšie. Každú trhlinu v stene preskúmal on. Nič jeho očiam neuniklo. Plán zostavil on. Už len na cisára počkať a vyplní svoju úlohu. Tak teda začal si budovať dôveru u mníchov, u učených, u učencov a u učňov. Začal on usilovne študovať mystiku duchovného učenia mníchov. Vyčistiť si myseľ on potreboval. Vnútorná sila jeho ducha sa zvyšovať začala. Cítil on, že silu naberá. Tak stále usilovnejšie meditoval a dokázal sa odpojiť od tela svojho na dlhú dobu.
Cítiť jeho silu začali ostatní cítiť. Cítili, že človek je múdry a silný a že vôľu svoju vie ovládať. Tak už onedlho nebol on učňom, ale učencom. A stále len meditoval a meditoval a s mníchmi nažíval. Každý deň spolu s mníchmi sedel pri jedle, pracoval v záhradach Shaolinských a tak zistil, že mnísi sa priateľmi jeho stali. Už ani na zlato cisárové nemyslel. Už nechcel nič, lebo jeho duša získala pokoj, ktorý predtým nepoznal. Mnísi sa mu stali nepoznanými bratmi a chrám otcom, ktorý ho znova našiel. Šťastie zaplavilo jeho srdce a on cítil, že veľku duchovnú silu má.
O nejaký čas už učeným on bol. A o ďalší čas už mníchom bol. Meditoval hodiny, dni a týždne a čoskoro zistil, že s vnútornou silou sa zvyšuje aj jeho sila. Mohol ťažké predmety dvíhať a drviť kameň holými rukami. Zistil aj, že sám od seba dokaže údery a chmaty bojové robiť, ktoré nikdy predtym nerobil. Umenie to bolo, ale nevedel on od koho ho vie, tak ho nazval umenie od bohov a cvičil ho. Meditoval, cvičil umenie od bohov a šťastný v Shaoline bol. Onedlho však správa prišla… Cisár sa do Shaolinu chystá.
Keď cisár do Shaolinu došiel, tak rozhodol sa Pai Mei, že nepostrelí cisára, lebo nechce aby Shaolin zničený bol. Šťastný tu bol on. Ticho on sedel a čakal. Meditovať začal. Dlho tam sedel až dvere sa otvorili a cisárske stráže ho odvliekli.
Ku cisárovi ho zobrali. Keď tam prišiel, tak prekvapenie ho čakalo. Cisár tam s majstrom Shaolinu Ma-Ning Yeeom sedel. Povedal cisár Pai Meiovi, že peniaze, čo jeho mali byť Ma-Ning Yee dostane, keď v noci otvorí brány Shaolinu a vojaci ho podpália a vyvraždia mníchov. Ak sa národ bude čudovať, tak majster povie, že zhorel Shaolin a nikto sa nič nedozvie. Nemohol veriť Pai Mei, že majster zradil Shaolin. Omračili Pai Meia a do temnice ho vrhli.
Keď zobudil sa on, tak tma už bola. Pocítil, že Shaolin v nebezpečenstve je. Tak jediným úderom rozbil on steny temnice a vybehol smerom ku Shaolinu. Keď tam pribehol, tak Shaolin už horel a on pocítil, že ani živá duša tam není. Mrtví boli jeho bratia. Slzami sa jeho oči zaplnili. Nikto však nevedel, že to boli posledné slzy v jeho živote. Nikdy potom už neplakal on. Keď prešli slzy, tak začul on vojakov v lese. Pri vatre sedeli oni a nad chrámom sa smiali. Tak pošiel on do lesa toho a keď vyšiel z neho, tak otvtedy ľudia vravia, že les prekliaty je. Všetkých vojakov on pozabíjal a ich vnútornosti po konárom rozhadzal. Vybral sa on smerom ku cisárovi.
Kým pred cisárom stál, tak veľa stráži padlo pod jeho rukou. Cisárovi on vytrhol srdce z hrude a potom na Ma-Ning Yeea pozrel. Stál tam Ma-Ning Yee a smial sa. Keď mu však Pai Mei vytrhol jazyk, vypichol oči, odtrhol uši, nos, ruky, nohy, odlámal posledný stavec chrbtice a nakoniec prederavil ho tesne pod srdcom aby pomaly vykrvacaval, tak prešiel úsmev Ma-Ning Yeea. Tak nechal ho Pai Mei zomierať v bolestiach a pobral sa svojou cestou.
Dlho on blúdil po lesoch, horách a pláňach. Stovky rokov prešli. Zabudli ľudia na Shaolin. Zabudli na múdrosť a silu. Jediný Pai Mei si ju pamätál. Už nemeditoval týždne. Roky presedel meditujúc. Umenie jeho bolo na vršine dokonalosti a múdrosť nekonečná. Sám bol však Pai Mei.
Prišiel raz Pai Mei do dediny a spoznal dievča. Porodilo mu dievča syna, no zomrela pri pôrode. Tak vzal on syna so sebou a pošiel blúdiť po lesoch.
Pocítil on, že syna nevychová. Pocítil, že syn bude silný a že umenie od bohov mať bude. Pocítil, že syn vráti Shaolin do historie. Pocítil, že treba ho odniesť do dedinky neďalekej, že tam bude synovi najlepšie. Tak aj urobil on.
Prišiel on do dediny, keď bola noc, držiac dieťa v bambusovom koši. Pobozkal on syna a povedal, že nech sa stane hocičo, ale, že syn sa bude volať Chan. Pocítil on, že stane sa tak. Položil on teda syna vedľa dverí domu, ktorý vlastnil pán Shi. Nevedel pán Shi, že ráno ho prekvapenie čaká a tak zaspal nevediac.
Pozrel Pai Mei na syna a odišiel z dediny a viacej sa nevrátil.
Legenda hovorí, že ešte dnes sa dá zazrieť postava starca, ktorý blúdi lesami, horami a pláňami, ktoré sú plné legiend o zabijákovi bez mena, ktorý Pai Mei sa volá.