Pod „lakovkami“ škrípal piesok. Tie isté kamienky, ktoré kedysi poranili nohu bosého roľníka. Dobité, zakrvavené chodidlo sa pritláčalo na miesta, kde o pár rokov noha obutá v železe vytiahla dlhú kopiu z tela porazeného nepriateľa.
Oči v posmrtnom kŕči sa zaleskli. Lesk a bieda kurtizán. Ťahanie dreva nepomáhalo nohám vstať zo špinavej zeme. Kôň bol dávno mŕtvy a voz priťažký.
V mysli národov dunelo bezhlavé mlčanie. Nik neprevravel, i keď mnohý jeden človek mal naponáhlo. Potreboval si ešte kúpiť lístok, stihnúť autobus. Ísť niekam. Niečo mu však chýbalo. Miestenka na poslednú cestu hore prvým výťahom. Hore. Priamo tam, na miesto každého odpočinku. Do ríše snov.
Vietor sa upokojil. Len ľahký vánok otáčal stránky podradného bulváru. Životný príbeh, nostalgia, sentiment, celebrity, anorexia, obezita, stres. Nič neupútalo pohľad slnka uprostred zamračeného dňa. Stránky sa dotočili. Časopis sa uzavrel.
V ruke človeka zbraň. Mieri priamo na teba. Oči sa ti možno zdajú povedomé. Známy. Svetoznámy, svetaznalý. Elvis. Chce vystreliť, len stlačiť spúšť a tá nastane. Myšlienky, spomienky, snáď smútok. Nič len pokrytecké výčitky. Kameň neostane na kameni a drevo zaklínené do trámu. Radosť z konca zaplaví svet a ukáže jeho pravú tvár.
Teraz nie. Práve v túto chvíľu začína predstavenie. Veľký rozťahuje oponu a necháva sluhu pražiť na lebky bezúhonných nevinníkov. Všetko zavinilo ticho, mlčanie. A každému znamý strach.
Hmmm… no neviem… zvykol som si na lepšiu kvalitu od teba. Má to niečo zo surealistických čŕt, ale je to skôr na škodu veci.
Napiš už konečne poriadny príbeh, ako si kedysi zvykol. A zasaď ho napríklad do minulosti (inšpiruj sa DnD, LARP). Jasan?
…to musím písať až takto, aby mi konečne niekto napísal konštruktívnu kritiku? Hanbite sa!
…mne sa napriklad toto ovela viac paci, ako niektore tvoje pribehy… da sa totizto nad nim viac rozmyslat, nie zeby tie pribehy nedavali tuto moznost, ale toto je jedinecne…
:))
nie som sice ta prava, ale…tonecku a ty si co naposledy napisal, hm?
Hmm… ja viem, že som už dlho nič nenapísal… resp. nepublikoval. No musím za každú cenu publikovať? Asi nie, možno je to tak lepšie.
Hmm… Matej… konštruktívnej kritika tam je – že to predošle ti išlo lepšie.
pripomína mi to jeden úžasný sen, ktorý sa mi prisnil, keď som bol trochu pod parou…
DaMage, niekedy ma vážne udivuje, tvoje vysvetľovanie cudzích diel. Teraz ma ale vytočilo niečo iné. To o tej konštruktívnej kritike som vôbec nemyslel ironicky. Som vcelku vďačný človek.
Ináč máš úplnú pravdu. Nič poriadne som za posledný mesiac vlastne nenapísal. Mám zopár námetov, len sa musím dokopať k napísaniu. A to na veľmi skorú dobu nevidím. Možno ale musím predsalen vypnúť. Uvidím…