ležovisko – voda

‚jedina matka zem je voda‘

V ľahu – tlak steká vo vertikálnych prúdoch

dole, po spánku

v žltom člne vesluješ iba TY

– mimovoľlne spájame trasúcu sa hladinu s prenikaním

železnice ponad vodu,

kruhové pohyby na zaťaženom dne so zaoblenými rohmi okien,

zelenú

so zelenou

– TY skáčeš namiesto prísľubu gravitácie

a chlad, neviem koľká možnosť,

protipól svetla.

Na tele znak husej kože,

tlak na čele v neznesiteľnej

súvislosti.

Pridané dňa od divozienka
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *