Lopata. A pri nej jama.
Jama. A pri nej lopata.
Jama bez tela.
Hrob bez náhrobku.
Štyri tváre. Na nich úsmev.
Slnko svieti. Je teplo.
Šum lístia. Jarný vánok.
Piata tvár. Bez života.
Biele telo. Čierna rakva.
Osem rúk, ktoré ju nesú.
Spev vtákov. Vtáčí spev.
Lopata. A pri nej jama.
Jama. A pri nej lopata.
Jama s telom.
Lopata v rukách.
Rakva v zemi.
Štyri tváre v dome smútku.
Hrajú karty…
zvlastne
Toto, je niečo, čomu ja hovorím umenie. Človeka to núti premýšľat nad úplne bizarnými vecami. V konečnom dôsledku nakoniec aj tak vždy zistí, že je len normálnym človekom. Na tom nič nezmení.
Faktfakt sa mi to paci. Fatalita-banalita? Tvoj styl je fascinejting.
(dom smutku, jeeej)
tak malo slov…myslim, ze je to dobrozvyk 😉
naozaj to ma svoju vlastnu atmosferu. a tak trochumi to pripomina nirvanu