Mínus 117!
to je frustrejšn.
Slnko mi zlatý mok v pohári
zväzkom lúčov pretína.
Okolo mňa letargické pohľady
zaodeté v smútku.
Boh sa na mňa usmieva a
ja na neho tiež.
stojí totiž na mojej strane.
Spotená dvacka vo vačku s rukou.
Mínus 117! To je tak frustrejšn!
Podišiel ku mne so slnkožiarou vôkol hlavy
vysoko tam kde oči žmúrili do podoby čiar.
„Ty tisneš plecia ku krku?“ (hrubým hlasom)
„Točíš dlane k nebu?“ (milým hlasom)
Odo dna ma delí centimeter moku.
Mínus 117 je frustrujúce číslo.
Nenechal ma v štichu a
natočil mi na sekeru.