Môj anjel (de nihilo nihil…)

Chladný vietor jej fúkal do sýtočervených vlasov. Lampy na ulici sa pomaly začali rozsvecovať. V tomto okamžiku sa začínal jej deň.

Neďaleko seba zbadala akéhosi muža. Skôr chlapca, lebo mohol mať maximálne 20 rokov. Asi tak, ako ona, no jej sa zdalo, akoby žila aspoň 100. Bol vysoký, s krátkymi blonďatými kučerami. Vyzeral ako anjel, hoci do tváre mu nevidela. Kývla naňho prstom, aby prišiel bližšie. No on sa nehýbal. Len tam stál a díval sa na ňu. Aspoň ona si to myslela.

Pomaly k nemu vykročia. Bála sa, no zároveň ju niečo k nemu ťahalo. Nevedela, čo mu povie. Keď k nemu prišla, pozrela sa na jeho tvár. Modré oči, oholené líca, krásne pery… Príjemne voňal za kolínskou. Chytil ju za ruku, ona prikývla a išla za ním.

Otvoril dvere do svojho bytu. Na chodbe stáli úhľadne uložené topánky. Veľmi drahé a veľmi kvalitné. Vošla dnu. Nemala si čo zavesiť na vešiak, pretože na sebe mala len biele obtiahnuté tričko a červenú koženú minisukňu. Pozrela sa na seba do zrkadla, no pohľad rýchlo odvrátila.

Zaviedol ju do spálne. Obrovská manželská posteľ. Veľká starodávna komoda a luster, ktorý tlmene ovetľoval izbu. Rozmýšľala, aké by to bolo, keby tu bývala. Keby žila tak, ako on. Z myšlienok ju vytrhol jeho dotyk, keď ju chytil okolo pása a začal ju bozkávať na krk. Klientom to väčšinou nedovolila, no on bol iný. Celý dnešný deň bol iný.

Jemne ju začal vyzliekať. Jeho studené prsty sa dotákali jej teplej pokožky. Opatrne ju položil na posteľ, tak nežne, ako matka ukladá svoje dieťa do kolísky. Prestávala vnímať svet okolo seba a cítila už iba jeho dotyky a bozky. Všetko bolo krásne, príliš krásne, aby tomu mohla uveriť. Telom jej odrazu prebehla slastná triaška a nahlas vydýchla. O chvíľu už cítila jeho spotené telo vedľa seba…

…Spal. Nechcela ho zobudiť. Vyzeral ako anjel. Pobozkala ho na líce a pohladila po vlasoch. Opatrne vstala, obliekla sa, posledný krát sa naňho pozrela a vyšla na ulicu. Vedela, že to je jej skutočný domov. Chladná, nepriateľská, špinavá ulica.

Chladný vietor jej fúkal do sýtočervených vlasov. Po lícach jej stekali slzy a padali na zem…