Na hranicu!

Slnko na hlavu mi páli,
ja odfukujem bez slov,
keď prebúdzam sa do snov.
Ešťeže som malý!

A zabudnem, že králi,
čo vládnu svojmu svetu
a potom všetkých zmätú,
tiež pod slnkom stáli.

Stále sa im máli
i cez zimu, jak smiešne,
vládu dajú Vesne.
Veď slnko mozog spáli.

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *