Naboso

Jar. Kopec. Les a jeho bosé nohy. Ten neuveriteľný pocit, keď sa jeho obnažené chodidlá dotkli zeme po prvýkrát. Jedna topánka sa mu vyšmykla a spadla. Padala dlho. Čakal niečo iné. Bezradnosť, zúfalstvo alebo aspoň smútok. Ale cítil len voľnosť. Už ju nepotreboval. Otočil sa a pozrel hore. Noha sa mu zaborila do mokrého lístia. Začal skúmať, čo všetko dokáže. Žiadne obmedzenia v podobe hladkých podrážok. Strach bol preč. Chodidlá dokonale kopírovali terén. S každým ďalším krokom sa dostavil nový pocit a nová vlna eufórie. Postupne spoznal všetko. Cez lístie, vlhkú trávu a kamene až po malé šišky, ktoré sa nepríjemne zabárali do ešte nezvyknutých chodidiel. Dostal sa až navrchol. Oči mu žiarili. Údolie. Dlho doň nehľadel aj keď bol výhľad nádherný. Vždy ho viac lákala obloha. Pocity uplynulých dní boli teraz ešte intenzívnejšie. Sadol si na holú skalu a vybral knihu. Julio Cortázar. Prečítal pár strán. Zaspal…

Pridané dňa od filo
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O filo

multipas,multichoice,multivitamin

4 odpovede na Naboso

  1. Gnaag povedal:

    Môžem si maximálne myslieť, o čom píšeš, nemôžem vedieť. Ale pocit bosých nôh na zemi mi je veľmi blízky. A lákanie oblohou…
    Najúžasnejšie príbehy sú vždy tie, v ktorých sa človek nájde.

  2. Beka povedal:

    Kopec s velkym K je uplne najuzasnejsie miesto na svete.
    inak, to ta kniha bola az taka nudna, ze si pri nej zaspal? mne sa zdala byt dobra…

  3. filo povedal:

    asi nemáme na mysli ten istý kopec.
    tá kniha je úplne úžasná, chcel som tým len vyjadriť niečo, čomu ani sám celkom nerozumiem…

  4. filo povedal:

    hej a ešte niečo som chcel:
    nie všetko sa skutočne stalo,
    ale pocity sú úplne real…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *