Námorník

Poď na moju loď.
V noci sám nezostaň, v búrke.
Tam, kde si len praješ, poď!
Ženieš sa na mori po vlne prudkej.
Ktože zachytí ruku tvoju, tiahnúcu ku dnu, dolu?

Tam kde chceš…
Nekonečné studené more…
Poď do mojej lode…
Vo vetre jesennom sa neohreješ!

Vo svetle súmračnom stojíš,
slzu na líci si cítiš,
postava tvoja na zem tieni,
je tam ticho, sťa v prázdnej sieni!

Poď na moju loď!
Zvírená voda zmietla kormidelníka!
Poď na moju loď!
Nepoznám lepšieho námorníka.

Na slová mamy spomínaš,
v ústrety oceánu kráčaš…
„…neodchádzaj, zostaň, veď budem sama!“
Vietor sa zastavil a je ti zima.

Pridané dňa od zinfa
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

O zinfa

Vanitas vanitatum et omnia vanitas :)

5 odpovedí na Námorník

  1. Padrino povedal:

    nejak si to nedokončila… ten koniec je nejak nespracovany… inač v pohode

  2. zinfa povedal:

    ja nič.. 🙂 budem sa moc snažiť, no čo už, keď ja nikdy nedokončim čo začnem 🙂

  3. je to jedno povedal:

    musim sa priklonit k Padrinovi…
    nejak fakt ten koniec ako keby tam bol len prilepeny…
    som cakal nejake take rozuzlenie alebo vyvrcholenie…

    chcem zodraznit ze ide iba o moj subjektivny nazor a pocit!!!komentar ktory som tu pridal nebol za ucelom vyvolat konflikt!!!(pre istotu)

  4. filo povedal:

    postava tvoja na zem tieni,
    je tam ticho, sťa v prázdnej sieni!
    do piči..masaker

  5. Padrino povedal:

    Ten posledný komentár som nepochopil

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *