Nevieš, že cítim len úzkosť, strach a samotu.
Nevieš, že v sebe cítim to hrozné pálenie .
Nevieš, že vnímam iba bolesť, ktorú nezmierni nijaký liek. Žiaden lekár nemôže pomôcť… Iba Ty.
Nevieš, že stačí,povedať: „Odpúšťam ti… Chápem ťa…“ Ale ty… Ani netušíš, čo, čím som sa previnila…
Nevieš, čo cítim… nechápeš… nechceš chápať(?) .
Nevieš, že týmto ma zabíjaš.
Nevieš, že ťa milujem.
Nemôžeš to vedieť. Nie je to správne. To zas viem ja. Nie je reálne aby som ťa ľúbila… Nesmiem ťa milovať. A ty… ty to nevieš.
Nevieš, že nemôžem plakať. Nesmiem dať najavo svoje city… k tebe.
Nevieš, ako prežívam každý tvoj úsmev… ako sa ho snažím zapamätať vždy znova a znova.
Nevieš, ako si vychutnávam, čo i len nepatrný dotyk. Celým telom prejde elektrický výboj…
Nevieš, ako vnímam teba…
[photopress:3358661.jpg,full,centered]
Hm
Tak mu to povedz a nevypisuj kokociny
heh..diky..
pekne paci sa mi to :)))
Henry Gee ma pravdu…fakt sa neoplati trapit len vo svojom vnutri…aj ked ti povie nie,tak ver,ze nad tym bude dddllllhhhoooo rozmyslat:)
somarina..dakedy sa tym moze iny lepsi vztah znicit