Viktor stál na útese a pozeral do tých nekonečných diaľok. Len tam stál a sníval. Vietor sa mi pohrával s vlasmi a cípy kabáta mu vyhŕňal vysoko nad hlavu, až vyzeral, že lieta.
Niekde tam ďaleko je ona. Stále ho držala nad vodou, v dobrom aj zlom, stačilo ju nájsť a uveriť jej. Aj teraz sa ju pokúšal uvidieť. Ale napriek jeho volaniam neprichádzala. Slnko už pomaly zašlo za obzor, ale on čakal, presvedčený, že ešte príde.
Zvečerilo sa. Dole v dedine kostolný zvon odbil 7 hodín a neďaleký maják sa rozsvietil. Jeho svetlo ho oslepovalo, preto radšej len žmúril očami. Takto mu ich aspoň vietor neštípal. No teraz už ju určite neuvidí, keď bude prichádzať. Nemalo to zmysel. Stáť tam a čakať na ňu. Dnes asi nepríde.
Po tomto rozhodnutí sa zhlboka nadýchol. Mal pocit, akoby sa mu s tým morským vzduchom dostala do pľúc aj ona. Jeho rozbúšené srdce sa utíšilo a na tvári sa mu objavil úsmev. Cítil ju. Vedľa seba, v sebe, všade. Opäť malo zmysel ráno vstať a tešiť sa na večerný západ slnka. Ona ho ešte nikdy nesklamala. Dávala mu chuť žiť. Večne.
Áno, bola tu. Nádej…
[„Rozhodol som sa, že budem žiť večne a zomriem iba v prípade, že sa mi to nepodarí.“ (Yossarian)]
No toto sa mi páčilo.
Heller 4ever.
njn yossarian je proste the best…;)
….opat raz neskutocneee dacoo..–> som ostala v nemom uzasee (ako vzdy..<3)../domaaca uloha?.. yoo?/
nadej umiera posledna… nadej dava silu tím, ktorí už nevladzu dalej… velmi pekny pribeh… dost dojemny…
4majiq: no jooo.. clovek sa az cuduje, co sa moze vyklut z jednej domacej 😉
4jeef69: nadej nikdy neumiera.. clovek umiera, ked uz nedokaze mat nejaku nadej..a dakujem 😉 je to sice tak narychlo napisane.. ale take veci su vacsinou krajsie a uprimnejsie ako nieco, nad cim sa dlho rozmysla a aj tak sa nic lepsie nevymysli…:)