Zašumel trepot
krídel motýlich.
Do hodvábu všité
prvé slovká nášho života.
Bránim sa puknutiu
kryštálovej skrinky
našej neviny,
skrývajúc tajné chodbičky
našej duše pred zrakmi
zvedavých ľudí.
Sliepňajúc hľadám
trochu svetla,
čo osvetlí
márnivé klamstvá…
Až po štvrtom prečítaní som začal chápať. Nádherné. Ak som naozaj pochopil správne, hovoríš mi priamo z duše.
Na mňa príliš sexuálne, až perverzné. Proste úlet.