.ktorá sa v románskom oblúku
nakláňa do chladničky
leží na chrbte s privretými očami
a vidí vybielené steny
necháva chladiť veci ktorých chuť
nespozná
necháva ich chladiť a nevie prečo
vibrujúce steny pohltili jej tekutú
kožu, spojenú len so vzduchom vo vzorcoch
ktoré nechce poznať
počuje kategorický imperatív
tlmene
počuje tlmené stony zmrazenej hydiny
a vedie nekonečne dlhé dialógy (ukľudňujúce)
s kuracími prsiami a vždy čerstvou mrkvou
tancuje na hrane mojej polnoci
a spí na dne výťahovej šachty
a počuje ma prichádzať s východom
veľrybieho oka v (nateraz) našom mori
zvuk pohltil vzduch a to bol začiatok
konca len s tým, čo som mal práve v
pľúcach
Zatiaľ som príliš zaujatý inými vecami aby som úplne pochopil, o čom táto báseň je, a preto si môj názor na obsah zatiaľ nechám pre seba. (Rozumej, že tomu zatiaľ nerozumiem skoro vôbec)
Ale k forme… Je to nice. Páči sa mi to. Perfektné obrazy aj slovo. Veru… by som čítal aj keby to bolo dlhšie.
polonaha polozena?mam pocit ze si spojil dve veci dolezite pre xlopov..zensku a jedlo;D
ale aj tak sa mi lubi s akou prirodzenostou dokazes sklbit veci;]