Olivovozelená

Bola to noc ako každá iná. Bolo to mesto ako každé iné. Dokonca aj Olívia bola dievča ako každé iné. Nebyť jej mierne autistického vnútra, fascinácie hnedým oblečením, úžasnej detskej povahy a hlavy plnej snov. V podstate bola úplne iná ako všetky ostatné.
Prechádzala sa okolo svojho internátu. Neostal tu už nikto z jej známych, ale Olívii samota nikdy nevadila. Vždy si našla niečo čím si vyplnila čas, či už šlo o upratovanie alebo o skladanie labutí z papiera.
Obklopovalo ju iba opojné ticho a svit hviezd. Len sem tam sa ulicou rozliehal hlasitý čľapot, keď na chvíľu opustila obrubníky aby mohla skočiť do mláky a napojiť svoje etnies-y slzami nebies. V hlave jej začala hrať dávno zabudnutá reggae skladba a tak si sadla na trávu, aby si ju mohla naplno vychutnať. Svet na chvíľu spomalil. Jediné, čo dokazovalo, že život úplne nezastal boli Olíviine nohy pohupujúce sa v rytme reggae a blikot pouličnej lampy neďaleko nej.
„Máš úžasnú auru…“ to počúvala Olívia takmer denne. A bola to pravda. Avšak v túto noc bola jej aura iná. Oveľa silnejšia a mala radostne zelený nádych.
Len si tak sedela a pozorovala Malý voz, keď ju niečo vytrhlo z prúdu všedne nevšedných myšlienok. Priamo stredom Malého voza preletelo niečo obrovskou rýchlosťou. Olívia sa snažila rýchlo si spomenúť na to, čo by mal človek urobiť keď vidí padať hviezdu, ale po chvíli to vzdala a len mlčky hľadela na malé svetielko padajúce z oblohy. Stalo sa však niečo, čo vôbec nečakala. Svetielko sa priblížilo a s tichým „piuuuuuf“ dopadlo na zem blízko Olíviinho internátu. Chvíľu len zarazene sedela a snažila sa zachytiť aspoň slabý zvuk z diaľky. V jej útrobách sa na veľkej párty stretli nadšenie a zvedavosť so strachom a opatrnosťou. Po štvrtom kole ostalo na nohách len nadšenie a tak Olívia vyskočila a rozbehla sa k miestu, kde sa zem stretla s oblohou.
Celá zadýchaná zastala neďaleko malého krátera. Počkala kým sa jej dych spomalil a neveľkými krôčikmi sa začala približovať. Z jamy sa ozval šuchot a Olívia zastala v napätom očakávaní. Upierala hypnotizujúci pohľad na okraj krátera. Len vďaka ospalo žltým lúčom pouličného osvetlenia zbadala veľké vystrašené oči, ktoré ju bojazlivo sledovali. Chvíľu na seba iba mlčky hľadeli. Avšak Olíviina dobrodružná povaha zvíťazila a ráznym ale o to nežnejším krokom pristúpila ku kráteru. Z jeho dna na ňu hľadela malá chlpatá roztrasená zelená guľka. Olívia sa k nej nahla a s tichou poznámkou “štuch do hovna..“ sa jej dotkla prstom. Guča chlpov sa roztriasla ešte viac a radostne sa vrhla do Olíviinho náručia. Zopár nekonečných minút sa navzájom opatrne skúmali. Olívia s nadšením zistila, že povrch guľky je na omak rovnako hebký ako jej obľúbená mikina. „Budem ťa volať Nisha, čo ty na to?“, guľka sa spokojne zatriasla a na znak súhlasu zo seba vydala zvuk, aký Olívia ešte nikdy nepočula. Bola to zmes prekvapenia, radosti a dôvery pretransformovaná do jediného „Ííííííh..“.
Olívia ukázala Nishy celý areál. Dlho sa zabávali, navzájom pozorovali a skúmali nočnú oblohu. Až pri prvých lúčoch vychádzajúceho slnka si Olívia uvedomila, že je veľmi unavená. Všimla si, že aj Nisha sa len ospalo pohupuje na svojich malých nožičkách a tak ju vzala na svoju izbu.
V priebehu nasledujúcich dní sa Olívia s Nishou spriatelila ako s nikým iným. Brávala ju všade so sebou a keď sa začali vracať jej priatelia bez váhania sa rozhodla, že ich s Nishou zoznámi. Všetci sa spočiatku tvárili nechápavo, ale videli Olíviinu radosť a tak sa tešili spolu s ňou.
A tak plynuli minúty, hodiny a dni.
„Počuj zlato, vieš, že Nisha je len výplodom tvojej fantázie, však?“ Olívia ostala v šoku. Nechápala, čo sa deje a prečo ten chalan vyzerá, že to myslí vážne. A vtedy jej to začalo dávať zmysel. Po dvoch týždňoch od príchodu zeleného návštevníka konečne spoznala pravdu. Videla ho len ona, vždy ho videla len ona. Preto tie nechápavé pohľady, preto tie zdržanlivé vyjadrenia na adresu zeleného chlpáča aj od jej najlepších priateľov. Nevedela, čo ďalej. Ale keď sa raz večer zadívala do veľkých nevinných očí svojho spoločníka, rozhodla sa. Nech si vraví kto chce, čo chce pre ňu bude navždy skutočný. A tak sa aj správala. Naďalej ho brávala všade so sebou a starala sa o neho so všetkou nehou.
Jedného dňa sa však pred jej dverami zjavili dvaja muži v bielych plášťoch a kým stihla povedať niečo na svoju obranu, v jej krvnom obehu začalo prúdiť silné anestetikum. Prebrala sa na podlahe čalúnenej miestnosti v kazajke, ktorú doteraz poznala len z amerických filmov.
V ten večer žiadny z jej známych nebol vo svojej koži. Chalani sedeli v baroch a zapíjali smútok, pretože nebolo veľa takých, ktorých by Olíviin zjav nezasiahol priamo do srdca. Dievčatá sedeli zavreté na svojich izbách a po lícach im stekali nezvyčajne slané slzy, pretože ďalšiu takú kamarátku akou bola Olívia by len ťažko hľadali pod brnenským slnkom.
V prítmí ihličnatých stromov sedel ešte jeden chalan, ktorého život toto veselé stvorenie hlboko poznačilo. Spod ošúchanej šiltovky žiarili do tmy modré oči zahalené kúdoľmi dymu. Nevedel čomu má veriť. Celý život balansoval na hrane reality a svojich imaginárnych svetov a teraz, keď sa konečne stalo niečo magické nedokázal tomu uveriť. Ľahol si na lavičku, odpálil ďalšiu cigaretu a s prázdnou hlavou hľadel na hviezdy.
Olívia nepohnuto sedela a hľadela do smutných očí svojho zeleného spoločníka. Jeho chlpaté telíčku nasiaklo vlhkými slzami. Nisha pristúpila k Olívii a chytila sa jej obnaženého chodidla. Usmiali sa na seba a po záblesku smaragdovozeleného svetla ostala v miestnosti ležať len prázdna kazajka.

Pridané dňa od filo
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O filo

multipas,multichoice,multivitamin

7 odpovedí na Olivovozelená

  1. henrich IV. povedal:

    az na tie znacky to nie je take smutne..podla mna ale oliva po tom vsetkom nemohla byt taka smutna ked prisla na to ze je uz zena..aj tak sa v tom vyznas viac nez som si myslel,skus nieco co ma poriadnu frdel a kozy a pomoze ti to,you´ll see..

  2. Divozienka povedal:

    nestava sa to casto, ale som nad tym premyslala jak som sla minule v autobuse do kosic. vacsinou spim. to je dobry bod pre teba!
    ;]

  3. filo povedal:

    ooo..diki diki…velmi si to cenim
    a aj si k niecomu dospela ako si tak premyslala?:P

  4. Divozienka povedal:

    som uplne nedospelá;]

    neviem ci som dospela – ale velmi je to zaujimve – je to iny pohlad na vela veci a vel asociovat to moze..

  5. filfi fooc povedal:

    hlboko ocenujem tu party-opilecku metaforu o pocitoch 🙂

    naplnit svoje etnies-y slzami nebies :DDDDDDD
    (ale tonove vansy to nepresika, obavam sa)

  6. filo povedal:

    filfi: ej bystu a tak som sa snazil…:P
    divo: tak to som rad..

  7. ...KLUB 3 povedal:

    …filip.. to si si robil srandu ?? .. 😉 ..cosi..masaker, a krasne sformulowane do skoro dokonalosti .. chyba uz len stastny koniec ktory raz pride… 😉 ..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *