Pacient

– Poďte ďalej, sadnite si.
– Dobrý deň pán Herc,
– Dobrý, ako sa máte?
– Celkom dobre, včera večer ma trocha pobolievalo hrdlo, ale do rána to našťastie prešlo.
– Vzali ste si nejaké lieky?
– Iba dva celaskony a…
– A…
– …a jablko.
– Jablko?! Zelené či červené?
– Myslím, že bolo žlté.
– Hm… Čiže niečo medzi. Zaujímavé.
– Čo je na …
– Koľko malo jadierok?
– Čože?!
– Jadierok. Malé, zväčša hnedé semená vnútri plodu jablka. Majú tvar slzy. Koľko ich bolo?
– Neviem. Prečo? Je to dôležité?
– Je to veľmi dôležité. Skúste si na to prosím spomenúť.
– Asi… desať. Nie! Deväť.
– Zaujímavé. Čiže devätnásť alebo jedno. Prípadne deväťdesiat. Síce… Pozrite, ak to napíšem tak ako ste to povedali…
– Stodeväť. No a?
– Predstavte si to. V priemernom jablku je asi pätnásť až dvadsať jadierok. Presné číslo je sedemnásť celých šesťdesiatdeväť. Predstavte si jablko, ktoré by malo jadierok stodeväť. Muselo by byť minimálne päťkrát väčšie ako priemerné jablko.
– A…
– Ak má bežné jablko priemer asi desať centimetrov, takéto jablko by muselo mať vyše pol metra v priemere.
– Podľa mňa sa mýlite. Ak vezmeme do úvahy…
– Jablko s priemerom pol metra.
– Ak úvážite, že objem…
– Veľké ako plážová nafukovacia lopta.
– Ale to by nešlo.
– Ak by bolo veľké ako plážová lopta, možno by vzhľadom k nedostatku živín na takú veľkú hmotu bolo rovnako ľahké a…
– Duté.
– Presne tak! Bolo vaše jablko duté?
– Nie.
– Tak nemalo stodeväť jadierok.
– Nemalo, to som ani netvrdil.
– Protirečíte si často?
– Nie! Vlastne áno, ak som rozrušený.
– Teraz ste rozrušený?
– Áno a vy?
– Nie. Vypíšem vám recept. Alebo… vypíšem vám ich hneď sedem. Človek nikdy nevie…
– Načo?!
– Nech sa páči, dnes už môžete ísť.

Z miestnosti vychádza opatrne, aj tak však vrazí do dvoch ľudí v bielych plášťoch, ktorí očividne celý čas čakali za dverami a načúvali. Podávajú mu ďalší biely plášť, ktorý má jeden rukáv špinavý.

– Ako? Podarilo sa?
Nie. A… To, že som mu prepustil svoju kanceláriu neznamená, že ho ja musím aj vyšetrovať.
– Mal si predsa najkratšiu zápalku. Zvykneš si.

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

2 odpovede na Pacient

  1. Filthy Thoughts povedal:

    jupi, jake fajne 🙂

    inac… vsetci ghettisti kricime svorne VSETKO NAJ!

  2. Gnaag povedal:

    Tak ja svorne sám všetkým ghettistom ďakujem. A… áno bola si prvá 🙂 Keď si mi písala, to som síce biologicky ešte nebol o rok starší (i keď formálne áno), ale keď som to ráno čítal, to už som sa fakt cítil ako prestarnuté jablko na vyhodenie 😛

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *