Po 200 hodinách skupinovej psychoterapie alebo o čom snívam


snívam o láske s velkým L
snívam o chodení newyorkskými ulicami
spolu
držíme sa za ruky

a recitujeme sladké verše
a vôbec mi nevadí
že je to klišé

že slovko milujem
je chyba v programe
a komplexmi prebudený pud
vyjadrujúci
chcem jebať

vôbec mi nevadí
že máš 30 a ja len 21

v kredenci nachádzam šálku s odbitým uškom
myslím na ušká tvoje
na murakamiho a uši jeho naháňačov ovečiek
kerouacov obrubník na ktorý si môžem sadnúť
a opájať sa benzedrinom spolu s Mardou
myslím na zajtrajší zápas, ktorý určite prehráme
na genitívne metafory, ktoré s obľubou používaš
na hodiny teórie literatúry na ktorých som vždy exceloval
na moje rozbité myslenie

myslím na literárneho kritika
ktorý mi povedal
že nemám v básňach používať
odkazy smerujúce na umenie lebo
to môže pôsobiť ako autorské predvádzanie sa
nemusí ale môže

bože
ja sa tak rád predvádzam

snívam
snívam
zobúdzam sa
a zase je tu ďaľší
vyjebaný deň v ktorý mám 24 hodín na to
aby som ho urobil
najkrajším
v živote

Pridané dňa od velika
Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.

3 odpovede na Po 200 hodinách skupinovej psychoterapie alebo o čom snívam

  1. divozienka povedal:

    hej to som ti komentovala na madness tusim, uska, maxim, obrubnik

  2. Gnaag povedal:

    kombinácia beatnikov s postmodernou… hmm. Mne to veľa nedáva.

  3. Lea povedal:

    šálka z kredenca
    mi pripomenula…
    haha
    mal by si sa polepšiť

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *