Pod lampou

V daždi sme stáli
mokli naše telá
tátoše postávali
obďaleč a celá
tvoja krása
v slzách neba
utápa sa
nádych treba
a ruky
moje bránia
teba

Dúfali sme v zázrak
v zjavenie z oblakov
len malý náznak
čo oživí v nás drakov
ohnivákov
nechceli veľa
páper oblakov
a krása tvojho tela
tíško v kvapkách
znela

Pridané dňa od Zanelli
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

4 Responses to Pod lampou

  1. divozienka povedal:

    rymy zle zle

  2. Zanelli povedal:

    co mas proti rymom…??? ved aj tak su viac menej nepodstatne… podstata je kladena na rytmiku… rym je len ozdôbka 🙂

  3. Gnaag povedal:

    Skôr sa jej asi nepáčili ich prvoplánovosť. A napríklad hneď prvý rým je gramatický (a dokonca je to aj to isté slovo, hoc zjavne neide o absolútny rým). Urobiť rým na sloveso v minulom čase slovesom v minulom čase nie je vôbec žiadna veda a v básniach to pôsobí lacno. Skúsil som malú hračku:

    V daždi sme stáli
    mokli naše telá
    tátoše postávali
    obďaleč a celá

    porovnaj s…

    V daždi sme stáli
    mokli naše telá
    bol som tak malý
    predsa dušou prelát

    Chápem, že ty si sa viac pohral s veršovým presahom a to, čo som ti dal porovnať má aj obsahovo iný význam, lenže rýmy tam (dúfam) nepôsobia ako z detskej riekanky.

  4. Padrino povedal:

    rymy spolu s nimi
    odkracali divi
    ak sa niekto divi
    nech ide za nimi

    ale clovek snivy
    nenajde tam rymy
    dojde len za nimi
    a bude tam divy

    kam však zmizli rymy
    ked uz nie su s nimi
    možno su pred nimi
    a možno za nimi

    a kaslat uz na rymy
    dopiči aj s nimi
    budem radšej písať
    bez predsudkov v dyni.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *