Nie mňa sa to netýka
ja vám o tom iba rozprávam
však matka si nezvykla,
že aj žijem taký klam.
Ani len netuším, ho či ju…
no cítim, že chcem pokračovať
Otázka, chcel som hrať túto hru?
Veď úplne každý mohol mať
pravdu.
Rozhodli ma
a som rád.
Keď už nič, tak som to aspoň skúsil.
Ostane po mne síce iba smrad
a možno oblečenie a topánky
a kúsok zeme, kde som slúžil
určite iným,
než som chcel.
Ale chcel som
mohol som chcieť.
Mimo iného mohol som aj bdieť
no uznal som, že sa mi nechcelo.
Takto bdelo.
Keď cítim povinnosť, je to život?
Dostal som šancu a nemal by som
sklamať
a tváriť sa živo.
Keďže som mal byť mŕtvy
Teda,
keďže som pôvodne nemal byť ja
a takto som nemal byť
skôr.
je zaujimave ze ty pises viazano..ale najviac sa mi pacili prave tie presahy..’nerytmicke‘ a pritom ked by si to pocul uzasne..
stale si predstavim teba ako nieco take recitujes ujovi grochovi 🙂
Tu som použil spočiatku dosť viazaný a neskôr náhodný rým. A podľa mňa sú presahy rytmické. To, čo som kritizoval u autora „ESO“ bola práve úplne nevyhovujúca nerytmickosť rýmovaného textu.
Má to krásny spád, myslím že som si pri tom aj chvíľu spieval, strašne dobre to ide do úst:)