Poprava?

Žil celkom pokojným životom. Každé ráno sa tešil prvým lúčom vychádzajúceho slnka, ktoré ho prebúdzalo do nového dňa. Miloval ten pocit, keď mohol plnými dúškami vdychovať tú blahodarnú silu. Proste a skrátka svoju existenciu si užíval plnými dúškami.

Páčilo sa mu, keď mohol poslúžiť iným. Poskytnúť im oporu, tieň, radosť. Bol si už vedomý svojho pokročilého veku. Cítil, že jeho čas onedlho príde. No aj napriek tomu miloval svet.

Celkom pokojné sobotňajšie ráno. Ničím sa príliš neodlišovalo od tých ostatných. Niečo temné však viselo vo vzduchu. Nepríjemná predtucha, ktorá mu prechádzala všetkými žilami. Bál sa.

Onedlho sa do ticha zarezal neznámi zvuk. Hneď po ňom nasledovali výkriky. Chcel sa obzrieť, no nemohol. Nie, on sa vôbec nechcel pozrieť, čo spôsobilo tú paniku. Strach bol neznesiteľný. Vedel, že ten strašný tón si prišiel poňho. Celý život mu prebehol pred očami. Všetky tie krásne letá i kruté zimy, ktoré musel prestáť. Nevymenil by to za nič.

„Aaargh,“ vykríkol. Nič však nepočul. Bol taký ochromený bolesťou, ktorá ho zasiahla, že zabudol vydať zvuk. Už dávno sa vyrovnal so smrťou, nič ho nemohlo prekvapiť. Znenazdajky však bolesť ustala.

Žeby sa jeho trýzniteľ rozhodol vzdať to? Možno sa mu nepáčila jeho vyrovnanosť s osudom. Striaslo ho. Niečo však bolo iné. Pozrel k nebesiam, niečo tam chýbalo. Čo to len mohlo byť? Keď si to uvedomil, želal si, aby bol radšej aspoň stokrát mŕtvy. Jeho koruna, jeho pýcha bola preč…

Už nemal prečo žiť. Potupili ho. Vzali mu jeho česť. Už nikdy sa nikomu nepozrie do tváre, pretože bol zneuctený. Nikto ho už nepožiada o pomoc, lebo už nemal čo ponúknuť. Prestal myslieť, prestal uvažovať. Hanbil sa za seba. Rozhodol sa so všetkým skoncovať…

Celkom pokojné nedeľné ráno. Ničím sa príliš neodlišovalo od tých ostatných. Len v úzkej Prešovskej uličke stál vyschnutý strom. Nikto oňho ani len nezavadil pohľadom. Bol škaredý, typicky ostrihaný. Bez lístia, ktoré by bolo treba upratovať. Veď to by stálo peniaze. Jeho existencia stratila zmysel. Umrel rýchle a náhle. Umrel v službe svetu.

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

5 odpovedí na Poprava?

  1. filo povedal:

    ty ma fakt udivuješ
    vedel som, že dobre píšeš ale že až tak…
    nádhera

  2. Gnaag povedal:

    no… ďakujem. Veď som sa to od niekoho naučil :).
    Vivat filo.

  3. Katka H povedal:

    Ahoj. Moju malickost urcite este nepoznas, na tvoj clanok mi dal tip tvoj najstarsi bracek – Misko – som s nim v Leone na studiach.
    Tak klobuk dole kamarat, super myslienka! Mas vsetko pred sebou, pises super. To ta naucil tvoj brat?:)
    Len tak napreduj, naozaj sa mi to pacilo. Drzim palec.KatkaH-Spanielsko sucasne

  4. Gnaag povedal:

    🙂 No brat ma pisat neucil, ale aj on ma vela prednosti. Naucil som sa od neho mnoho.

  5. pohodiiicka povedal:

    No jeho brat ho to urcite nenaucil. Ten je na ine veci. Ale suhlasim s Katkou bolo to super. Pokracuj s tym dalej ide ti to.
    V Leone sme viac na vine ako na studiach:)))

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *