Prehliadka

„A v tejto sekcii vidíte hradnú kuchyňu.“

Po vstupe do miestnosti si Stanka okamžite všimla, že tajomný neznámy si so záujmom začal obzerať hrnce a panvice zavesené naľavo od kozuba. „Ľavičiar,“ prebleslo jej mysľou a takmer okamžite sa začala smiať.

Ako výklad pokračoval, tajomný neznámy, ktorý mal mimochodom modré tričko s nápisom „YEAH!“, prechádzal od predmetu k predmetu. Smerom doľava. Stanka sa už nemohla udržať, vytiahla vreckovku a zakryla si ústa. Tvárila sa, že kašle. Ktosi ju dokonca pobúchal medzi lopatkami. Ešte viac sa rozosmiala.

„V tejto miestnosti si môžete všimnúť najmä nádherný strop, ktorý maľovali pre hradného pána známi zahraniční maliari.“

Vlado toho mal už viac než dosť. Mal toho dosť už pri vstupe. Kým sa dostali na hrad, museli s Monikou vyšliapať strašne veľa schodov. Dole ešte plní elánu sa rozhodli, že ich budú počítať. Až teraz, keď by sa mu počet hodil do myšlienok, si uvedomil, že na to zabudli.

Tá mladá zjavne nebrala do úvahy, že starším môže jej tempo robiť problémy. Spočiatku si myslel, že ich tak naháňa preto, aby si všetky tie krásy mohli pozrieť naraz. Lenže to ani pekné nebolo.

– „Nečum tak na tie nahotinky!“

Monika bola touto miestnosťou obzvlášť pohoršená. Nielenže boli nahé ženy na všetkých štyroch stenách, ale aj… A tá slečinka s dlhými vlasmi a nechutnými topánkami ich na ten strop dokonca upozornila.

Všetky tie deti… Zavrela by oči, no ešte aj Vlado. Zízal na stenu, kde bola až neprirodzene prsnatá nahotinka. Tak presne na toto to prasa po 62 rokoch stále myslí.

„Pre túto izbu je príznačná, ako ste si určite všimli, modrá farba.“

– „Nič moc, čo?“ – Pre Lukáša bola modrá spálňa zjavne sklamaním.
– „No keď si spomeniem na tie…“
– „Možno sa tam ešte vrátime, čo ty vieš.“
– „Hej uvidíme, kam nás tá sexica…“
– „Sleduj! Kováľová si skúša posteľ.“

Lenka ňou bola očarená už od dverí. Krásna modrá posteľ s modrou prikrývkou a modrým baldachýnom. Vždy chcela mať posteľ s baldachýnom. Ona by ale asi chcela trochu svetlejšiu farbu modrej. Táto bola príliš smutná.

Ladným princeznovským krokom prešla k posteli. Nevidela, no cítila, ako sa jej všetci s miernym úklonom ustupujú. Srdce sa jej rozbúchalo. Na krku ju pálil princov pohľad.

„Prosím vás nedotýkajte sa vystavených exponátov.“

Tomáš si znova pozeral miestnosť. Sprievodkyňu nepočúval. Bola to jedna z tých mladých pipiek, ktoré sa inteligentne iba tvária. Zaujala ho posteľ. Nie to, že bola modrá. Bola o dosť vyššia od bežných postelí. A zároveň kratšia. Zaujímavé! Pre nízkeho človeka privysoká a pre vysokého zase prikrátka.

Sprievodkyňa ho iritovala. Mali by vyberať historikov. To, že sa jej na tú posteľ opýta, zavrhol hneď na začiatku. Určite by mu nevedela odpovedať a on by prerušil básničku, ktorú im prednášala. Keď si všimol, že s izbou ladí, pousmial sa.

„Týmto nadvorím prehliadka končí, ak nemáte ďalšie otázky, ďakujem vám za návštevu.“

Stanka túto frázu používala vždy. Doteraz nemal nikto žiadnu otázku. Dúfala, že neznámy v modrom sa niečo opýta. Rozhliadla sa po nádvorí. Už tam nebol.