Neviem sa ponoriť
Do sveta
Do seba
Iba plavám na hladine
Hore Bruškom, dole Tvárou
Cadaver … helops
Sledujem tú VEC
podo
mnou
(Masa vody)A je mi do smiechu.
Do plaču.
Farby sa divne miešajú
(väčšinou sivá a zelená)
Ryby majú po dve nohyAj oči (zrak)
A žiabre (vzduch)
Orgány (pocit)
Šupiny sa NÁM už dávno
(dávno!)
nelesknú
Moje nie
Ani vaše
(Tak načo doriti
si ich navzájom chválime?)
Raz vám všetkým
Poodhrýzam (farby duuuhy) plutvy
A nepoviem prečo
A potom
A potom
A potom
A pot
OMMM
To príde
(Vyyyydych)
Priblížite sa mi
Vy
Vaše žiabre
Oči
Rybacie vtáky
Matné šupiny
Vyplávate
Zo svojich extrakalných
zmapovaných spoločenských hlbín:
Budeme sa spolu vznášať
Na olejovej hladine
sveta
Šupiny… tie sa začnú lesknúť
Raz snáď príde koniec
(Prinesú ho čajky)
Zožerú nás
(oči, šupiny, po dve nohy, chvosty)
(venované pamiatke Ernesta Peroviča)
Drahý Ernest… nech už skončil, kde skončil… :'(
Nech mu je miesto jeho posledného odpočinku príjemné aspoň natoľko ako náRUČie aj druhého jeho ozajstného priateľa. Nie plytkého a povrchného. Nie takého, ktorý by mus spôsoboval bolesť z opustenosti a nepotrebnosti. Takmer takého ako istá slečna s menom po matke a babke.
Ponorme sa do smútku.
Aspoň na chvíľu
nech okúsime, že naša
skrývaná radosť
je krásna
ernest perovic tam predtym nebol… to mi musis vysvetlit
podla mna to malo byt venovane adolfovi petternikovi, ktory teda uz definitivne zomrel
…odhaľujú sa tu zaujímavé súvislosti…
mám pocit, že niekto tu chce zakopávať vojnové sekery bez toho, aby bol naozaj úprimný. Čakám vysvetlenie, priveď si sekundanta