slniečko na rukavičke

chytil si slnko nech mi nepadá do tváre
vzduch medzi nami omodrel
nastalo ticho
také ako vravíš ‘hlasné’
zadržal si dych
a vydýchol
‘je upratané’
v duši jedna kocka búši
rubikonova
.
niečo sa pohlo
slnko
pomedzi tvoje vystreté prsty
presvitli lúče a ja zas nič nevidím
.

Pridané dňa od divozienka
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

5 odpovedí na slniečko na rukavičke

  1. hodpatkany povedal:

    Hmm… vlacik vlacik… prepac, ze som dnes neprisiel… boli sme na pivo! 😀 ale vazne! 😀
    Co sa tyka basne.. 😀 no ja nemam slov… ty stale take daco vymyslis.. nevravim noc bo to je subjektivne… ale si sikovna… 😉 logika

  2. hodpatkany povedal:

    hmmm len tak ma napadlo…
    Vidis kolko inspiracie sa da chytit na jednom mieste..? =) budem nad tym rozmyslat.

  3. divozienka povedal:

    ahoj nutria;]vidis aj ty si myslis ze som logicka hahah;D citacka rulz, potom ti porozpravam co sa budeme tak vazne rozpravat;]
    inspiracia sa da xytit kedykolvek a kdekolkvek .ako xripka

  4. Adam Sether povedal:

    niečo sa pohlo
    slnko
    pomedzi tvoje vystreté prsty
    presvitli lúče a ja zas nič nevidím

    ..krasny obraz

  5. Divozienka povedal:

    dakujem. najprv som to xcela sfotit ale nedalo sa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *