Tak ako každé ráno, tak i dnes vstáva s nechuťou do nového dňa. Pri pohľade do zrkadla sa zľakla sama seba. Uhladila svoje strapaté a neposlušné vlasy troškou vody. Frkla si za hrsť vody do tváre, namydlila si ruky mydlom, ktorého značka sa v jej kúpeľni udomácnila pred desiatkami rokov, a vymyla si nočnú špinu zo svojej starej a vráskavej kože. Vzala do ruky tubičku s mejkapom s nádejou, že jej veľké tmavé kruhy pod očami a pleť posiatu drobnými vyrážkami nejako zachráni. Klesnuté viečka nad očami si pretrela starými mastnými zelenými tieňmi v domnienke, že splynú s jej smaragdovými šošovkami. Boli plné nechuti do života, staroby a odrážali sa v nich všetky jej životné problémy a starosti. Opäť si opätovala pohľad v zrkadle. V jej očiach sa zablysla spokojnosť s tým, čo zo seba vytvára každé ráno už pomaly dvadsať rokov.
Znudeným a čaptavým krokom prešla zo starej chladnej kúpelne s popraskanými kachličkami do slnkom preplnenej spálne s manželskou posteľou, na ktorej jedna strana je neporušená, nádherne ustlaná. Patrila jej nenaplnenému snu prežiť horúcu lásku v kaviarni, ktorá prerastie do celoživotnej záležitosti. Obliečky mali staroružový nádych a boli obsypané drobnými a blízko seba ležiacimi kvietkami fialovkastej farby. Pomaly a nerušene vytiahla z drevenej a rozheganej skrine vešiak so sýtožltým sukňovým kostýmom.
Skriňa bola plná nepotrebných vecí, škatúľ a prázdnych vešiakov. Visel tam norkový kožuch so svojou vlastnou históriou. Jeho vyplznuté časti dávali najavo, že život s touto sa s ním nemaznal. V zimnom období každodenná návšteva kaviarne Caffé del Fan, v ktorej odolával tesným prechodom v mase ľudí, pálčivej atmosfére v blízkosti nehasnúceho krbu i nepriaznivému počasiu zimy.
V škatuliach, ktoré boli systematicky poukladané, by sme nemohli hľadať nič praktického. Nachádzajú sa v nich spomienky. Spomienky na detstvo, štúdium na dievčenskej škole s tvrdým režimom, prvá práca i dovolenka v Alpách. Lyžovanie? Kdeže! Dni strávené v penziónovej izbe s výhľadom na vrchy.
Pohľadnice, kúsok látky z rovnošaty, zatvárací špendlík, ktorým si v detstve pripínala púpavy na šaty, pokreslené zošity, vrchnák zo sklenenej fľaše sladké mlieko, ktoré si z internátnej jedálne brávala do školy, polámané pero bez tuhy, náčrtník a koliesko z vozíka jej vždy pripomenú čaro mladosti a nezávislosti, dávno zabudnuté nadšenie a radosť zo života prekliate ňou samou pred dávnymi rokmi.
Veľmi pekné… a s myšlienkou. Dobre sa to čítalo od hora až dole. Som rád, že sa takto znenazdajky objavil taký dobrý autor. Dúfam, že sa ti tu bude páčiť.
waw! ďakujem..som vôbec nečakala,že sa to niekomu bude páčiť…jj…páči sa mi tu..
suuhlasim s gnaagom… uzasne sa to citalo, taky nevtieravy styl a hlavne sa mi to hned premietalo v hlave, ked som to citala…
jedine co mi tam trosililinku vadilo, ze sa to akosi nekoncilo, nemyslim tym dokoncit pribeh.. stacila nejaka jedna veta…
ale inak je to faaaaaaaakt super 😉
ono je to na pokračovanie…aspoň dúfam..záleží od môjho voľného času…
jj dobre sa to citalo koli predstavivosti ale nieco mi tam vadi a neviem co…mhm zeby skakanie v casox?
napr z opisu postele si skocila zrazu ze vytiahla vesiak…to ma rusilo.
a viac by som rozvinula pribeh smerom ku kaviarni a jasne.vnturny monolog absentuje. to mi vadi.resp kopa nacatyx myslienok ktore citatela zaujmu ale nedokoncis ix mam pocit ze nieco je na pozadi, mozem to prirovnat k sountracku v horox, taky vtieravy podmaz[napr, preco mala smaragdove sosovky hned od rana??;]
na druhej strane je velkym plus ta sxopnost zaujat citatela;]
divožienka…ja nemám pocit,že skáčem v čase..lebo to akože sa má umyť, obliecť a až potom mám opisovať kúpelku a skriňu?ide to postupne…a už som napísala,že je to na pokračovanie,takže sa to bude rozvíjať ďalej..a tie smaragdové šošovky sú prirovnanie(,že má zelené oči).je to stará žena,takže také výdobytky vedy ako sú farebné umelé šošovky asi nebude využívať…toť vše..ale dík za kritiku…
hned uvod……“s nadejou“ a „v domnienke“….podla mna to bolo „zbuchane“,nedala si si zalezat….co slovo,to vata…preco musi mat vsetko privlastky?…myslis,ze bez nich by to neslo?aspon teda bez takeho poctu:)
nieco ma v tom uvode robi podvedome agresivnou…neviem cim to je
no,koniec rozvadzania…tesim sa na ine veci od teba:)
no popravde tak ako napisala zinc ointment:aj mna nieco na zaciatku robilo agresivnym…
cele mi to pride len ako opis…taky privlastkovy…ako okey jasne viem co si chela povedat no pre mna malo…
zaver mi prisiel zbuchany a nepaci sami…
ak je to cele prva cast niecoho vacsieho(roman , novela abo co…)tak beriem ze taky uvod…ale ak je to samostatna poviedka tak nie…
‚i dnes vstáva s nechuťou
do zrkadla sa zľakla sama‘
toto skakanie v case som myslela. prve sloveso textu je pritomny cas a zvysne minuly.
tak aj neviem stymi sosovkami, ked povies smaragdove ja si predstavim smaragdovu farbu a take oci by som nexcela mat[psyxo oci]..btw ked je to stara zena a predsa pouzive mejkap a ocne tiene sakra preco by nemohla mat sosovky?;]teda skoda ze je to iba prirovnanie[‚ako‘, ‚akoby‘?] lebo to ozvlastnilo textik
inak zvrat’nocna spina‘ na mna posobil strasne neprijemne..by ma zaujimalo ci to nasxval si vyrobila taky dojem celkovy z nej a ako to bude pokracovat lebo si myslim ze dalsi pribeh by sa dal rozvijat len retrospektivne, lebo ona je zjavne uz za zenitom, kedze nebadam nejaky rozvoj dusevnyx sxopnosti a ani tai ci rano necvici;p[ani sosovky nema:P]..ale to bude tymi monologmi..
btw, preco by si nemohla najprv opisat interier a az potom ju?[ked uz treba opisovat].zvazuje ta nieco? ved si slobodny autor, mozes zacat tym preco je zelena farba pekna napr..
všetko je to zámerne…je to zatrpknutá stará žena…a malo to na vás pôsobiť trošku agresívne…ona taká totiž je..a nedá sa napísať podľa chutí všetkých..je jasné,že niekomu sa to nebude páčiť…a nie je to odbúchané…sa tu človek trápi a vy tak…hehe..nebolo to napísané v jeden nudný večer na gauči pred telkou…je to prvá vec akú som kedy uverejnila…a divožienka, nechcem sa zaoberať zbytočnosťami ako prečo je zelená pekná,ale tou ženou, jej životom a tým prečo je taká aká je…navonok zlá, zatrpknutá, mierne agresívna:o), ale vo vnútri je to predsa len človek túžiaci po láske, pohladení a úcte…
;]
sorka ze idem tak zostra;]
myslim si ze v texte zbytocnosti nie su ak ix podas zmysluplne a zaujimavo.
ok tak pis dalej som zvedava ako to rozvijes;]
pekny den
lenze ty mas tu zensku v hlave….a my nie…;)
Mne osobne sa takéto črty celkom páčia, aj preto som napísal, čo som napísal ;). A ak mám byť úprimný, tento text mi nepripadal ako prvý publikovaný. Ak takto začínaš, tak som zvedavý naozaj aj ja, čo ešte ukážeš. Ale nech ti sláva nestúpne do hlavy… aj mne vadila vata 😛
No… píšeš pekne. Súhlasim s Bironom, ale nie celkom.
Príde mi to ako úvod, ale na samostatný článok to tiež má, len mi tu niečo chýba.
Ale ako povedal Gnaag… na prvé dielko to nevyzerá.
pokračovanie tu neuverejním…zbytočne…každý píše ako vie…a ty divožienka sa najprv pozri na svoje nepochopiteľné bláboty a potom kritizuj druhých…
prepáč, že tak zostra…:o)
takto si predstavujem úvod knihy, ktorú si kúpim v kníhkupectve… nemám čo dodať.
ďakujem dacey…
hm[si pripadam jak henry G. ale sa viac rozpisujem;D]
flos8;]skoda no. sorka ze sa snazim o konstruktivnu kritiku, lebo aj ja ju mam rada
[konstruktivna kritika je nieco take ze nenapisem’je to zle‘ resp je to ‚nezrozumitelny blabot‘;p]
ale ako xces itsjourbiznis
pekny den
ja ked budem stara, budem mat sosofky. take zlte smajliky jak v palp fiksn…
inak mi to pripadlo jak moje morning blues, z ktoreho som bola v case ked som to napisala celkom nadsena a teraz mi to pride ako totalny obkecavaci shit. proste autor sa vyvija a ludia maju rozne chute… fakt som zvedava, co sa z teba vyvinie. a nenechaj sa nami odradit, co uz my stare chreny vieme 😛 fakt pis, pis, pis. (+peace)
flos8:neber to tak ze ja ci uz divozienka sme ta chceli nejak zkritizovat alebo zdrbat za nieco…prave naopak…bola tu snahu ti nejak pomoct(moze ta napadnut otazka preco prave my?-to neviem)-ako to posobi na citatela…ano mas pravdu v tom ze kazdy pise inak kazdy ma nejaky svoj styl len ide o to(a to casom aj ty nato prides ked viac toho precitas a tak)ze je tu isty cit ktory autor ziska postupne(v zmysle co ano a co nie)-napr teraz su pre teba divozienkine veci divne mozno casom nebudu…preto sa teraz branis ze je zbytocne tu nieco uverejnovat a ze kazdy pise inak ale ver ze nikto ta nechel zdrbat ani odradit od pisania prave naopak!